Pestovanie karfiolu v skleníku i na balkóne – sadenice, pôda, hnojivo, starostlivosť
Obsah článku: + Zobraziť obsah článku
Aj keď karfiol sa spolu s brokolicou, kelom či kalerábom radí ku kapustovej zelenine, na pestovanie je o čosi náročnejší než jeho príbuzné druhy zeleniny. Karfiol si vyžaduje stále podmienky a nemá rád zmenu, a preto sa niekedy stáva že nevyrastie pekný alebo vyrastú len malé hlávky.
Čítajte ďalej a dozviete sa, aké podmienky na rast vyžaduje, kam ho vysadiť aj akým chybám sa pri pestovaní karfiolu vyhnúť.
Ako pestovať karfiol
Mnohí aj skúsenejší záhradkári sa pestovaniu karfiolu vyhýbajú. Nemá totiž reputáciu nenáročnej plodiny. Karfiol si na rast vyžaduje špecifické podmienky a akékoľvek zmeny a výkyvy môžu zapríčiniť neúspech v pestovaní. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu na rast ideálne podmienky a starostlivosť.
Druhy
Biely karfiol (Bora, Erfurter Zwerg či Snow Lady) je veľmi známy, nie je však jedinou možnosťou pri pestovaní. Vybrať si môžete fialový (Graffiti F1), žltý/oranžový aj zelený karfiol (Veronica F1 – kríženec karfiolu a brokolice). Odrody sa líšia nielen farbou, niektoré sú skoré/rané, iné sú zas vhodné na neskoršie sadenie.
Stanovište
Tejto plodine sa najlepšie darí na slnečnom mieste v záhrade alebo v skleníku. Karfiol má byť na teplom mieste, avšak horúčavy neznáša dobre, preto ak ho budete pestovať v júli a auguste, vyberte menej slnečné miesto, kde bude mať 6 hodín slnka denne. Darí sa mu tam, kde má dostatok vlahy a priestoru na rast. Výber dobrého miesta s ideálnymi podmienkami je pre rast kľúčový, keďže karfiol je citlivý na zmeny a akékoľvek stresory. Hriadka musí byť zbavená burín, ktoré je potrebné priebežne vyplievať, keďže tie môžu spôsobovať väčšie problémy a odoberať karfiolu živiny.
Pôda
Karfiolu sa najlepšie darí v pH neutrálnej pôde, príp. mierne kyslej s rozmedzím od 6 do 7 pH. Ak je vaša pôda zásaditejšia alebo kyslejšia, pomôže zapracovanie kompostu. Ak nepoznáte pH svojej pôdy, urobte si jednoduchý rozbor, pretože karfiolu sa v neprimeraných podmienkach dariť nebude. Pôda musí byť bohatá na živiny, čo docielite pridaním kompostu, hnojiva či hnoja, ktorý však musí by vyzrelý, aby sa v pôde nemnožili baktérie. Korene karfiolu nie sú také hlboké, darí sa mu v priepustnejšej pôde, kde nebude voda dlho stáť.
Sadenie
Sadenie karfiolu je možné buď zo semienka priamo do záhrady, alebo si pripravte sadenice. Ak žijete v chladnejšom regióne, vysaďte si najprv priesady v dome do kvetináčov a na hriadku ich presaďte až keď teploty stúpnu. Karfiol nemá rád vysoké teploty, no ani prinízke, preto by vonku malo byť aspoň 15 °C. Karfiol sa zvykne vysádzať do záhrady v apríli (nie skôr ako 2 – 4 týždne po posledných mrazoch) a podľa toho, akú máte odrodu, sa budete môcť tešiť na úrody v júni až začiatkom júla. Ak si ho chcete predpestovať, priesady môžete pripraviť už vo februári až marci. Ak ste priesady a včasné sadenie nestihli, nič sa nedeje. V záhrade vám porastie aj v júli, môžete si zvoliť neskoršie odrody. Avšak karfiol má radšej teplú jar a začiatok leta, pretože júl a august už môžu byť príliš horúce a suché. Vtedy sa vyhnite stanovišťu na priamom slnku.
Čo sa týka samotného sadenia, je potrebné dopriať karfiolu dostatok miesta pre rast. Karfiol saďte do riadkov s odstupom 0,5 m a s rovnakým odstupom medzi semienkami alebo priesadami. Pri takomto sadení si nebudú navzájom brať živiny, budú mať viac priestoru na rast a okolie bude priedušnejšie, čím predídete vzniku plesňových ochorení. Zasadené semienka poriadne polejte a udržiavajte ich mierne vlhké, nie premočené, kde by sa tvorili plesne. Priesady v kvetináčoch uložte na teplé a slnečné miesto v interiéri a vysádzajte ich podľa odrody – v júni, skoršie už aj v apríli alebo neskoré v júli.
Zálievka
Zálievka musí byť pravidelná a rovnomerná, keďže karfiol neznáša dobre akékoľvek výkyvy, teda ani sucho alebo príliš premočenú pôdu. Zálievku prispôsobte počasiu – karfiol polievajte raz za 7 – 10 dní, ale výdatne, aby voda prenikla až ku koreňom. No ak výdatne prší, zálievka nie je potrebná, a naopak, ak sú letné horúčavy a obdobia sucha, polievajte podľa potreby, aj každý deň, ale len ráno alebo večer, nikdy nie na obec počas najväčších horúčav. Aby v lete karfiol tak rýchlo nevysychal, vrch pôdy môžete prikryť mulčom, ktorý ju udrží dlhšie vlhkú.
Hnojivo
Karfiol potrebuje na rast dostatočne výživnú pôdu, ktorú treba obohatiť o hnojivo ešte pred sadením. Hnojivo sa do pôdy zapracováva v jeseni pri preoraní či porýľovaní pôdy a neskôr opäť na jar pred samotným sadením. Najlepšie je použiť prírodné hnojivo ako kompost a maštaľný hnoj alebo 5-10-10 hnojivá s pomalým uvoľňovaním s dusíkom na podporu rastu listov, draslíkom a fosforom, ktoré sa tak budú dopĺňať počas celej sezóny. Hnojivo môžete doplniť ešte 3 – 4 týždne po vysadení, neskôr už radšej nie, keďže karfiol neznáša akékoľvek zmeny a aj prehnané hnojenie by mohlo mať na rast negatívny vplyv.
Najčastejšie choroby, škodce a problémy pri pestovaní karfiolu
- Vyslepnutie karfiolu – Vyslepnutie karfiolu je pomerne bežné a prejavuje sa tým, že hlávky karfiolu vyrastú veľmi malé alebo sa nevyvinú vôbec. Vyslepnutie môže postihnúť až polovicu úrody, preto je potrebné mu predchádzať. Najčastejšou príčinou je nedostatok molybdénu v pôde, čo sa stáva hlavne v kyslých pôdach. Je potrebné včas ho doplniť hnojivom alebo kompostom. Vyslepnutie môžu spôsobovať aj škodce, na ktoré je treba použiť postrek.
- Plesňové ochorenia – Objaviť sa môžu aj rôzne plesňové ochorenia, ktoré sa vyskytujú hlavne vo vlhkom prostredí. Karfiol síce potrebuje dostatok vlahy, ale musí byť sadený na prievzdušnom stanovišti, aby sa nevyvinuli plesne. Plesni je potrebné predchádzať – na sadenie použite len overené semienka, nie z predchádzajúcej úrody, ak bola postihnutá ochorením. Okolie karfiolu držte čisté, zbavené napadaných lístkov či ovocia a ak je to potrebné, použite postrek.
- Slimáky – Objavia sa vždy tam, kde je dostatok vlahy a potravy. V záhrade môžu narobiť veľkú škodu a neobídu ani karfiol. Dá sa proti nimi bojovať viacerými spôsobmi. Jedným z nich je ručný zber, ktorý treba robiť pravidelne, čím sa zníži ich výskyt a množenie. Ďalej je potrebné znepríjemniť im podmienky, napr. rozsypaním drsného materiálu v okolí zeleniny, najčastejšie popola, štrku, pilín či škrupín. Pomôcť si môžete aj zakúpením pascí alebo chemických prípravkov, no účinná je taktiež prevencia v podobe vysadenia aromatických bylín v okolí zeleniny.
- Vošky – Vošky sa vyskytujú v záhradách pomerne často a platí to aj pre karfiol. Jeho listy začnú žltnúť a scvrkávať sa, keďže vošky z nich cicajú živiny. Jestvuje viacero spôsobov, ako sa vošiek zbaviť, od umývania listov mydlovou vodou cez sadenie aromatických byliniek až po postreky, najlepšie domáce z aromatických bylín, no v prípade väčšieho zamorenia sa môžete obrátiť aj na bio postreky zo záhradníckych potrieb.
- Zafarbené a horké hlávky – Ak hlávka karfiolu začne žltnúť a naberie horkú chuť, príčinou je vystavenie priamemu slnečnému žiareniu. Pri zbere je už neskoro – tomuto problému treba predchádzať už vtedy, keď sa hlávka začne formovať. Stačí, že je veľkosti tenisovej loptičky – vtedy je ideálny čas na to, aby ste niekoľko listov karfiolu zviazali tak, aby hlávke tienili.
- Malá a nevyvinutá hlávka – Stane sa, že karfiol síce vytvorí hlávku, ale je primalá alebo pririedka. Karfiol nemá rád akékoľvek zmeny a výkyvy teplôt, čo sa môže odraziť práve na veľkosti hlávky. Aby bol čo najsilnejší a dokázal odolávať počasiu, nezabudnite pôdu dobre vyživiť a karfiol si predpestovať, aby ste v záhrade vysádzali už vyrastené priesady.
- Nedostatok živín – Nedostatok živín alebo nízke či vysoké pH môžu byť príčinou rôznych problémov – hlávky karfiolu sa nemusia vyvinúť, sú pririedke alebo sfarbené dožlta či dohneda. Ak nemáte pri pestovaní karfiolu úspech, dajte si pôdu otestovať, vyrovnajte pH a zvýšte množstvo živín kompostom alebo hnojivom. Príčinou neúspechu môže byť aj to, že rok po roku pôdu nestriedate a karfiol pestujete na rovnakom mieste alebo tam, kde ste pestovali iné hlúboviny.
Zber
Vegetačné obdobie karfiolu je 50 – 200 dní, v závislostí od odrody. Tie skoré mávajú kratšie vegetačné obdobie do 100 dní, väčšina karfiolov od 100 – 120 dní a neskoré odrody aj 200. Karfioly sú pripravené na zber vtedy, keď sú pekné biele, no stále ešte pevné a v priemere asi 15 – 20 cm veľké. Na zber nečakajte pridlho, keďže časom začne hlávka mäknúť a karfiol strácať na chuti. Niekedy sa stáva, že po zbere zistíte horkú chuť karfiolu. Tomu sa dá predchádzať jednoducho tak, že včas prikryjete hlávku listami (karfiol musí byť ešte maličký), ktoré spolu zviažete. Po zviazaní si karfioly kontrolujte, dozrejú už za týždeň – dva. Pri zbere môžete hlávku odrezať aj s niekoľkými listami, ktoré budú slúžiť ako taká ochrana, keďže na karfiole sa ľahko vytvoria odreniny.
Využitie
Karfiol má široké využitie v čerstvom aj spracovanom stave. Karfiol môžete po zbere skladovať na tmavom a chladnom mieste, aby došlo čo najmenej k mäknutiu a vydržal čo najdlhšie. Preto ho môžete uložiť v plastovom vrecúško alebo voskovom obale v chladničke po dobu 5 – 7 dní. Niektorí záhradkári však pred skladovaním zvyknú hlávky karfiolu na niekoľko minút ponoriť do nádoby so slanou vodou izbovej teploty. Vtedy z karfiolu povyliezajú húseničky a rôzny hmyz, ktorý sa v hustej hlávke karfiolu môže skrývať a pri skladovaní narobiť škodu.
Karfiol môžete použiť priamo pri varení – dajú sa z neho pripraviť polievky, prílohy, karfiolová ryža či kaša, ako zdravšia a menej kalorická náhrada zemiakov, grilovaná zelenina, šaláty, alebo klasika, ktorou nik nepohrdne – vyprážaný karfiol. Karfiol môžete jednoducho skladovať aj v mrazničke, buď surový, alebo ho môžete 3 minúty povariť vo vode. V mrazničke vydrží karfiol až rok, preto ak máte dostatok miesta, pokojne ho zamrazte. Ďalším overeným spôsobom je nakladanie. Karfiol možno zavárať sám s cibuľkou alebo v kombinácii s mrkvou, papričkami a ďalšou zeleninou v slanom alebo sladkokyslom náleve.
Bežné chyby pri pestovaní karfiolu
- Príliš skorý výsev – Karfiol nie je odolný proti mrazu, preto je potrebné siať ho až vtedy, keď mrazy úplne vymiznú, najlepšie 2 – 4 týždne od posledných mrazov. Ak ste karfiol už zasadili a očakávate mrazy, je dobré prikryť priesady netkanou textíliou pre lepšiu ochranu.
- Príliš neskorý výsev – Karfiol je najlepšie pestovať tak, aby ste sa vyhli najväčším letným horúčavám, ktoré mu neprospievajú. Skúste sadiť skôr, aby ste mali úrodu pozbieranú do júna – začiatku augusta.
- Neotestovaná pôda – Veľa záhradkárov ani netuší, aká je kvalita ich pôdy. Vhodné podmienky sú pritom pre karfiol nesmierne dôležité. Ak nie je zabezpečené vhodné pH a dostatok živín, úrody sa nedočkáte.
- Nedostatok priestoru – Malé karfioly môžu vyrásť aj vtedy, ak ste im pri sadení nedopriali dostatok miesta. Karfiol potrebuje mať v okolí priestor pre rast, ale aj dostatok živín v pôde, ktoré mať nebude, ak budú nasadené nahusto.
- Nekvalitné semienka – Semienka karfiolu si vždy zabezpečte len z kvalitného záhradníctva, najlepšie odolné odrody. Môže sa totiž stať, že vám semienka nevyklíčia alebo budú pochádzať z úrody napadnutej chorobami, ktoré sa budú šíriť ďalej.
Zdravotné benefity karfiolu
Karfiol sa oplatí zaradiť do jedálnička, či ste už na redukčnej diéte, alebo si chcete obohatiť večeru o niečo chutné aj zdravé. Karfiol má veľmi málo kalórií, no zato množstvo mikroživín, ako vitamín C, horčík či draslík. Navyše jestvuje viacero druhov karfiolu od bielych cez žlté, oranžové, fialové až po zelené, preto vás táto zelenina len tak rýchlo neunudí.
- Odľahčí žalúdok, podporí trávenie – Karfiol nepatrí k ťažkým jedlám, z ktorých bolieva žalúdok, ale naopak, obsahuje množstvo vlákniny, ktorá tráviacemu traktu pospieva. Karfiol tak dokáže zasýtiť na dlhšiu dobu, no nie je ťažký na žalúdok, ale prispieva k pravidelnému vylučovaniu a môže byť nápomocný pri zápchach.
- Môže byť nápomocný v prevencii rakoviny – Už niekoľko rokov výskumy poukazujú na to, že hlúboviny (karfiol, ale aj brokolica, kapusta či kel) obsahujú množstvo látok, ktoré majú protizápalové účinky, pomáhajú chrániť bunky pred poškodením a organizmus pred karcinogénmi. Ich pravidelná konzumácia môže byť účinnou prevenciou vzniku niektorých druhov rakoviny.
- Obsahuje kvalitné antioxidanty – Antioxidanty sú látky, ktoré chránia bunky nášho tela pred oxidačným stresom a zápalmi, s ktorými sa často stretávanie. Konzumáciou stravy bohatej na antioxidanty tak môžete prispieť k posilneniu imunitného systému, znížiť riziko kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, zlepšiť zdravie pokožky, očí a ďalších orgánov.
- Podporuje zdravie kostí – Karfiol obsahuje okrem iného aj vitamín K, ktorý je potrebné si formou stravy pravidelne dopĺňať. Ten je dôležitý pre zdravie kostí a kĺbov, ktoré posilňuje a pomáha predchádzať nielen zlomeninám pri úraze, ale aj rednutiu kostí a s tým spojeným ochoreniam.
- Môže pomôcť pri redukčnej diéte – S minimálnym množstvom kalórií je karfiol ideálny pri redukčných diétach. Dá sa využiť mnohými spôsobmi, nielen ako parená alebo grilovaná zelenina, ale aj ako náhrada príloh v podobe karfiolovej ryže alebo kaše. Karfiol zasýti, no obsahuje množstvo vody a málo kalórií.
Autor článku
Moje záľuby sa vždy točili okolo kreatívnych činností a jazyka. Bavilo ma kresliť, maľovať, písať a učiť sa cudzie jazyky. Aj to ma doviedlo k...
Pridať komentár
Pozrite si aj naše inšpirácie
Závesné kreslá a hojdacie siete v interiéri
Závesné kreslo či hojdacia sieť? Výber ani jedného z nich nebudete ľutovať. Ozvláštnia interiér a vytvoria priestor na zábavu a oddych.
Vázy na kvety ako bytové doplnky do obývačky
Aspoň jednu vázu má doma asi každý. Môže ísť o sklenený kúsok s jednoduchým dizajnom, alebo napríklad o kovovú dekoratívnu vázu. Akú máte doma vy?
Drevené umývadlá
Patríte k tým, ktorí sa v bytovom dizajne chcú odlíšiť a radi volíte netradičné riešenia? Máte radi krásu a praktickosť dreva? Potom je pre vás drevené umývadlo ako stvorené!
Publikované dňa: 01.09.2024
Posledná aktualizácia: 01.09.2024
V tejto kategórií nájdete aj:
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniuV článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku?Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň?Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
