Ako pestovať marhule – kedy sadiť (aj z kôstky), rez marhule, postrek, hnojenie
Marhule predstavujú skvelú voľbu do každej záhrady. Nepotrebujú ďalší strom na opeľovanie, na jar vám krásne zakvitnú, v lete prevoňajú plodmi vašu záhradu a na zimu si budete môcť dopriať zavarené plody a chutný marhuľový džem. Pestovanie marhúľ nie je náročnejšie než pestovanie iných ovocných stromov, stačí im zabezpečiť vhodnú pôdu, stanovište a dostatok živín.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, čo je pri pestovaní marhúľ dôležité a akú starostlivosť si v priebehu roka vyžadujú.
Charakteristika marhule
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) je teplomilný strom dožívajúci sa 15 – 20 rokov, ktorého pôvod možno hľadať v Číne a starovekom Arménsku. Odtiaľ sa kultivoval a dostal do Turecka, na Blízky východ, do zvyšku Ázie, Stredomoria i strednej Európy a do Severnej Ameriky. Stromy marhule dorastajú do výšky 3 – 7 m, majú striedavé zelené listy a nepravidelnú oválnu korunu. Biele až ružovkasté kvety kvitnú v marci až apríli a plody sa rodia najčastejšie na prelome júla a augusta, no pri včasných odrodách už aj v máji a pri neskorých odrodách koncom augusta.
Plody marhule majú svetlooranžové až červenkasté sfarbenie a šťavnatú sladkokyslú dužinu. Dajú sa využiť na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, oleja, do koláčov, na sušenie, ale aj na výrobu alkoholu. Marhule sú prospešné pre zdravie, neobsahujú veľa kalórií, ale zato sú bohaté na vitamín A, D a E, obsahujú veľa vlákniny, antioxidantov a draslíka. Vďaka tomu sú prospešné pre trávenie, zdravie očí, pokožky a na celkové dodanie telu vitamínov.
Odrody
Aj keď marhule patria k najčastejšie sadeným ovocným stromom v našich končinách, mnohí si pri výbere odrody nevedia rady. To, akú marhuľu vybrať do záhrady, závisí nielen od vašich podmienok (či žijete na chladnejšom severe alebo teplom a slnečnom juhu), ale aj od vašich preferencií. Niektoré odrody sú včasnejšie, iné neskoré. Mrazuvzdorné marhule sú vítané hlavne v severnejších okresoch, kde marhule musia byť voči mrazu odolné, aby prežili cez zimu. Do niektorých záhrad sa hodia nízkokmenné marhule, ktoré zaberú menej miesta a pri zbere nedajú tak zabrať. Ľudia siahajú najviac po odrodách s peknými veľkými plodmi, ktoré možno konzumovať priamo, ale aj použiť na zaváranie. Na druhej strane sú aj odrody s menšími, menej lákavými plodmi, ktoré chutia lepšie zavárané a v džemoch.
- Veharda – Ide o obľúbenú slovenskú odrodu marhúľ, ktorá dozrieva už koncom júla. Marhule sú sladké, šťavnaté, mierne kyslé v svetlooranžovej farbe a s červeným líčkom. Stromy majú silnú korunu a bohato plodia. Sú pomerne odolné proti mrazom aj škodcom.
- Aurora – Ak hľadáte skorú odrodu marhúľ, Aurora je výbornou voľbou. Jej plody totiž dozrievajú už v júni. Marhule bývajú veľké, oranžové s červeným líčkom, a svojou príjemnou arómou vám prevoňajú záhradu. Odroda sa hodí skôr do teplejších južných oblastí.
- Harcot – Harcot je ďalšia stredne skorá odroda marhúľ dozrievajúca v júli. Má veľké, tmavooranžové plody s červeným líčkom, ktoré sú sladké, šťavnaté a vhodné na priamy konzum. Ich výhodou je mrazuvzdornosť a vhodnosť pestovania na juhu aj severe.
- Kioto – Odroda Kioto je stredne skorá, plody rodí už v druhej polovici júla. Marhule sú veľké, celočervené s pevnejšou dužinou. Pre dužinu sú vhodnejšie skôr pre spracovanie než priamy konzum. Marhule sú mrazuvzdorné a vhodné na pestovanie vo všetkých oblastiach.
- Bergeron – Táto odroda predstavuje neskoro dozrievajúcu marhuľu (koncom augusta), ktorá máva stredne veľké plody svetlooranžovej farby s červeným líčkom. Plody bývajú šťavnaté, sladkokyslé, vhodné na priamy konzum. Je vhodnejšia skôr do teplejších oblastí.
- Pinkcot – Ide o veľmi skoro dozrievajúcu marhuľu s veľkými plodmi. Kvety sú pomerne odolné, teda odolajú aj neskorým jarným mrazom. Zrelé plody sú svetlooranžové s červeným líčkom a sladkou chuťou. Strom možno pestovať vo všetkých oblastiach, marhuľa je odolná ako proti mrazom, tak aj proti škodcom.
Ako pestovať marhule
Po tom, ako si zvolíte odrodu (alebo viacero odrôd) do záhrady, naštudujte si čo najviac o konkrétnej odrode, hlavne ak žijete v chladnejšej oblasti, keďže nie všetky znášajú chladné podmienky rovnako dobre. Zabezpečenie čo najvhodnejších podmienok pre pestovanie už od začiatku vám zaručí najvyššiu šancu na bohatú úrodu. Marhule potrebujú predovšetkým kvalitnú, priepustnú pôdu a slnečné stanovište.
Stanovište
Marhule vysádzajte na slnečnej stráni, kde budú mať dostatok svetla a tepla. Nedarí sa im na rovinách a v údoliach, kde sa bude zachytávať voda a kde v zime tuhšie mrzne. Zasaďte ich skôr na vyvýšené miesto, nie však veterné, ale mierne kopčeky a svahy orientované na juhozápad, kde budú mať aspoň 8 hodín svetla denne. Marhuli doprajte v okolí dostatok priestoru pre rast nielen ako malému stromčeku, ale s priestorom počítajte aj do budúcna, keď sa koruna rozrastie. Aj keď väčšina marhúľ je samoopelivých, prítomnosť ďalších stromov v okolí môže zvýšiť výskyt opeľujúceho hmyzu aj samotné opeľovanie, preto sa odporúča sadiť do sadu k iným ovocným stromom alebo ďalším druhom marhúľ.
Pôda
Výber pôdy je dôležitý pre rast silnej koreňovej sústavy marhule. Pôda musí byť piesočnatá, dobre priepustná, aby sa v nej nezachytávala voda, hlavne v zime, čo by viedlo k vymrznutiu koreňa. Pôda by mala byť neutrálna až zásaditá s pH od 6,5 do 8. Ak máte pôdu skôr hlinitú, môžete si ju zmiešať s pieskom, ale aj kompostom a kravským hnojom, čo jednak umožní ľahší rast koreňom, no zároveň pôdu obohatí o živiny. Pred sadením je vhodné pôdu prekypriť – marhuli vykopte o čosi väčšiu jamu, než potrebuje, čím skypríte priestor v okolí koreňov a umožníte im ľahší rast.
Sadenie
Marhule je možné sadiť ako sadenice, ktoré kupujte výhradne z dobrého záhradníctva alebo ovocnej škôlky, no skúsiť to môžete aj z kôstky. Sadenie sadeníc je však omnoho jednoduchšie, môžete si byť istí, čo vám zo sadenice vyrastie a aj plodov sa dočkáte rýchlejšie. Marhule je možné vysádzať na jar a v jeseni. To, kedy sadiť marhule, je v podstate na vás. Ak žijete v chladnejšej oblasti s dlhou a tuhou zimou, saďte skôr v apríli – máji. Na jar je tiež potrebné po vysadení marhuľu zostrihať, čím určujete tvar koruny stromu. Pri sadení v jeseni je dobré kmeň stromu na zimu obaliť, aby sadenica nezmrzla, no na jar už bude zakorenená a bude môcť čerpať zásoby vody po zime, čím sa pekne rozrastie.
Pre sadenicu vykopte jamu, ktorá bude značne väčšia než koreňová sústava, aby sa pôda prevzdušnila a korienky rástli ľahšie. Ak máte hlinitú alebo ťažšiu pôdu, určite vykopanú zeminu najprv premiešajte s pieskom a kompostom, aby bola priepustnejšia. Pred vložením sadenice mierne skráťte koreňovú sústavu, a to hlavne o dlhé a prečnievajúce korene alebo poškodené časti. Po zasadení marhule nezabudnite na výdatnú zálievku. Niektorí odborníci dokonca radia sadenicu pred vysadením na pár hodín namočiť do vody, aby bola dostatočne hydratovaná, keďže presádzanie predstavuje pre rastlinu stres.
Čo sa týka sadenia z kôstky, to je vhodnejšie na jar. Kôstku je potrebné roztĺcť, aby ste sa dostali k jadru. Jadierko na noc namočte do vody izbovej teploty a potom zabaľte do vlhkej vreckovky. Tú umiestnite do plastového vrecúška a vložte do chladničky, kde vyklíči. Naklíčené jadierko môžete vysadiť vonku, avšak až od apríla/mája, keď vymiznú nočné mrazy. Taktiež je potrebné zabezpečiť priepustnú a výživnú pôdu, bohatú zálievku a slnečnú stráň.
Zálievka
Marhuľu nie je potrebné polievať vždy a za každých okolností – postarajú sa o to zrážky. Avšak zálievku si vyžaduje v niektorých prípadoch, a to vtedy, keď:
- marhuľu presadíte alebo vysadíte, aby mala dosť vlahy po umiestnení na nové miesto,
- marhuľa kvitne, čím podporíte rast nových púčikov,
- marhuľa rodí plody, aby boli šťavnaté,
- je obdobie väčších horúčav a sucha, ako kompenzácia zrážok.
Marhuľa potrebuje približne 2,5 cm zrážok týždenne. Ak žijete v oblasti, kde je v lete viac sucho a horúco, môžete si pomôcť kvapkovou závlahou, ktorá zabezpečí pravidelný prísun vody.
Hnojenie
Hnojením marhúľ dopĺňate dôležité živiny, ktoré strom potrebuje. Marhule by ste mali hnojiť na jar na podporu rastu a kvitnutia a na jeseň, po pozbieraní plodov, ale pokojne aj v lete na podporu rastu plodov. Hnojením zlepšujete nielen rast a kvalitu úrody, ale zvyšujete tým obranyschopnosť stromu voči škodcom a chorobám. Dobré hnojivo predstavuje maštaľný hnoj a kompost, ale aj iné hnojivá s dusíkom, fosforom a draslíkom. Vhodné je hnojivo na marhule, resp. hnojivá na broskyne, slivky, čerešne a iné kôstkoviny.
Zber
Čas, keď dozrievajú marhule, sa líši v závislosti od vami zvolenej odrody. Tie skoré vás potešia už v júli, väčšina dozrieva v polovici augusta a neskoré sa zbierajú na konci augusta až do polovice septembra. Marhule zbierajte priebežne, aby mohol strom rodiť stále nové plody. Marhule môžete zbierať v 3 štádiách – v skorom štádiu zrenia, keď už majú oranžovú farbu a typickú vôňu, no sú ešte tvrdé; v zrelom štádiu, keď už zmäknú a sú šťavnaté; a v štádiu prezretia, keď sú najsladšie aj najmäkšie. Ešte tvrdé marhule sú výborné na zaváranie. Zrelé marhule sú najlepšie na priamy konzum, do koláčov, ale aj na spracovanie. A prezrelé marhule sa najviac hodia do džemov a marmelád.
Tip: Ak vám marhuľa urodila malé plody, ktoré nedozrievali pekne, skúste marhule o rok pretrhať. Pretrhávka sa robí vtedy, keď sú marhule ešte zelené. Marhule sa pretrhajú tak, že ostanú na konári vo vzdialenosti 4 – 5 cm od seba. Marhule, ktoré na strome ostanú, tak budú mať viac živín a miesta pre rast. To znamená, že sa vám urodia väčšie, sladšie a šťavnatejšie plody.
Dátum:
Okolo júna a júla dozrievajú oranžové sladké plody marhúľ. Hovorí sa, že keď dozrejú marhule, nastalo leto. Poradíme vám, ako ich spracovať.
Čítať celý článok
Rez
Rezanie marhule je pre strom veľmi prospešné, zlepšíte tak celkové zdravie stromu, vytvarujete korunu a zabezpečíte bohatšiu úrodu. Na rez budete potrebovať ostré záhradné nožnice, pílku na hrubšie vetvy, príp. rebrík (pri vyšších stromoch). Pri strihaní marhule sa zamerajte na:
- polámané a poškodené vetvičky,
- pretŕčajúce vetvičky, ktoré narúšajú tvar koruny,
- vetvy, ktoré rastú krížom cez seba,
- vetvy so suchými listami,
- vetvy napadnuté škodcami a chorobami,
- vetvy, ktoré sú príliš nahusto.
Nie je dôležité len to, ako strihať, ale aj kedy strihať marhule, sa líši podľa toho, aký starý strom máte a čo práve potrebuje. Rez môžem vykonať:
- Po vysadení marhule – Upravíte tak tvar koruny a zbavíte sa nepotrebných konárov, aby mohol kmeň stromu zmocnieť a nové vetvy rásť. Pri prvom reze určíte niekoľko hlavných vetiev, ktoré vytvoria hlavnú kostru stromu (3, no nie viac ako 6 vetiev). Rez po vysadení sa robí na jar bez ohľadu na to, či ste sadili na jar alebo v jeseni.
- Jarný rez – Vykonáva sa skoro na jar, upraví sa koruna stromu a zbaví sa zmrznutých alebo poškodených konárov. Preriedením konárov dosiahnete hustejšiu korunu aj bohatšiu úrodu. Čiže ak rastie marhuľa pomaly a slabo, nebojte sa preriediť viac konárov.
- Šittov rez – Tento rez sa vykonáva na začiatku leta. O polovicu sa skracujú vetvy dlhšie ako 30 cm. Tento rez sa vykonáva na predĺženie obdobia kvitnutia, ktoré sa môže aj oddialiť, čím sa môžete vyhnúť kvitnutiu počas jarných mrazov.
- Rez po zbere – Je to ďalší letný rez, ktorý sa však robí až v auguste po pozbieraní úrody. Vtedy sa koruna presvetlí, zvýši sa priedušnosť, nebude sa v nej tak zachytávať vlhko, ktoré je ideálne pre hubovité ochorenia a plesne.
- Rez starej marhule – Ak máte staršiu marhuľu, ktorá už robí čím ďalej, tým menej, pomôže jej omladzujúci rez v lete. Rez musí byť hlbší, výraznejší, aby sa konáre preriedili.
Zimovanie
Marhule je treba ochrániť voči mrazom hlavne v severnejších oblastiach, kde bývajú zimy tuhé a dlhé. Korene je vhodné zasypať mulčom, kompostom, rašelinou, lístím, slamou alebo prikryť čečinou, pričom čím severnejšie bývate, tým väčšiu vrstvu mulču použite. Pri mladých stromoch určite zabaľte kmeň, niekedy aj korunu do bielej netkanej textílie. Pokiaľ ide už o dospelý strom, stačí obaliť kmeň, a to do výšky 1 m. Okrem netkanej textílie môžete použiť aj pletivo, ktoré vypcháte slamou alebo senom.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie odrezkami je najlepším spôsobom rozmnožovania marhúľ, keďže pri množení z kôstok si nikdy nemôžete byť úplne istí, či sa zachová DNA tak, ako očakávate. Odrezky môžete odobrať v jeseni a do vysadenia ich môžete uchovať v chladnom a vlhkom prostredí. Odrezky by mali mať 15 – 20 cm. Odrezky marhule potom môžete štepiť alebo očkovať do podpníkov. Výber podpníka je taktiež veľmi dôležitý, pretože od neho sa bude odvíjať úroda. Medzi obľúbené podpníky pre marhule patria marhuľový semenáč, broskyňa, mandľa, ale aj rôzne nové druhy podpníkov, ktoré sú určené pre intenzívny rast (opýtajte sa na ne v dobrých záhradníctvach).
Škodce a choroby
Marhule sú pomerne náchylné na rôzne ochorenia a škodcov, preto si vyžadujú dôkladnú starostlivosť, správnu pôdu, vhodné podmienky na rast a dostatok živín na zvýšenie obranyschopnosti stromu. Z chorôb sa môžete stretnúť s hubovitými a plesňovými ochoreniami, múčnatkou, hnednutím listov, šárkou, rakovinou či chrastavosťou a zo škodcov s voškami, obaľovačmi, roztočmi a rôznymi húsenicami.
- Monilióza – Moníliová hniloba je ochorenie, ktoré môže na marhuli zanechať veľké škody. Napáda všetky časti marhule, najprv vetvičky, listy, potom kvety a plody, ktoré zostanú malé, zasychajú a nakoniec hnijú. Chorobu je potrebné identifikovať včas, na jar, vtedy pomôže odstraňovanie napadnutých častí a postrek na moniliózu. Ak sa nezastaví včasne, choroba sa vetrom prenesie na ďalšie ovocné stromy.
- Múčnatka – Toto ochorenie napáda viacero ovocných stromov a spoznáte ho podľa charakteristických „pomúčených“ listov, ktoré neskôr začnú vysychať a opadávať. Múčnatku najprv objavíte len na niekoľkých listoch, no časom sa bude šíriť na celý strom, aj na plody. Dôležité je zakročiť čím skôr, odstrániť napadnuté listy a použiť postrek proti múčnatke.
- Šárka sliviek – Šárka nenapáda len slivky, ale aj marhule, broskyne a čerešne. Možno ju spozorovať na plodoch ako žlté kruhy a mapovité útvary a na listoch ako svetlé pásiky. Po napadnutí už plody nie je možné zužitkovať. Toto vírusové ochorenie je nebezpečné hlavne v sadoch, kde rýchlo napadne aj iné stromy (prenos aj vďaka voškám). Najlepšou obranou proti šárke sú skoré jarné postreky, ktoré budú strom chrániť.
- Kučeravosť listov – Kučeravosť zasahuje list marhúľ, ktoré sa začnú skrúcať a deformovať, až kým neuschnú a neopadnú. Napadnuté vetvy zastavia rast, čo sa odrazí na úrode. Na kučeravosť pomáhajú chemické postreky, ktoré sú vhodné v jarnom aj jesennom období. Pomôcť môže aj celkové zvýšenie odolnosti marhule dodaním dostatku živín (hlavne dusíka) prostredníctvom hnojiva.
- Hnednutie a dierkovitosť listov – Listy marhúľ začnú naberať škvrny, najprv žltkasté, potom hnedé, pričom vplyvom počasia sa škvrnenie zhorší. Môže dôjsť až k škvrnitosti plodov, čím sa znehodnotia. Proti ochoreniu sa bojuje fungicídnymi postrekmi, najlepšie ako preventívne postreky, keďže ochorenie prezimuje a objaví sa opäť na jar.
- Vošky – Vošky patria k najčastejším záhradným škodcom a nevyhnú sa im ani marhule. Napádajú ich listy, z ktorých vyciciavajú šťavu, čím sa postupne deformujú a vysychajú. Na vošky je najlepšia biologická ochrana – požierajú ich lienky a lepkavá hmota, ktorú vylučujú, láka aj ďalší hmyz. Pomáha aj umývanie listov mydlovou vodou a domáce postreky z bylín, no pomôcť si môžete taktiež chemickými postrekmi. Často panuje názor, že mravce požierajú vošky, avšak v skutočnosti sú mravce priťahované lepkavou tekutinou – medovicou, ktorú vošky vylučujú. Takto koexistujú na jednej rastline a mravce vošky potom prenášajú na ďalšie rastlinky.
- Obaľovače a psoty – Oba tieto škodce spôsobujú problémy, majú za následok odumieranie vetiev a častí stromov. Zo stromu vyžierajú dutinu, čím začne vysychať, čo spoznáte hlavne na nových výhonkoch. Proti týmto škodcom môžete bojovať mechanickým odstraňovaním škodcov, ale aj chemickými postrekmi.
Autor článku
Moje záľuby sa vždy točili okolo kreatívnych činností a jazyka. Bavilo ma kresliť, maľovať, písať a učiť sa cudzie jazyky. Aj to ma doviedlo k...
Pozrite si aj naše inšpirácie
Fialová kúpeľňa – pôsobí luxusne a odvážne
Fialová farba je dlhé roky spájaná s luxusom a kráľovským prostredím. Kedysi totiž nebolo jednoduché vyrobiť fialové farbivo, preto bolo veľmi vzácne. Napriek tomu, že dnes je už fialová...
Detská izba v podkroví – vytvorte dieťaťu vhodný priestor na všetky aktivity
Túžili ste aj vy ako dieťa po izbe v podkroví? Ak máte šancu svojmu dieťaťu zariadiť izbu v podkroví, neváhajte. Inšpirujte sa v našej galérii.
Geometrické vzory v obývačke – ozvláštnia každý priestor
Či už si vyberiete malé, alebo veľké, výrazné či tlmené, vzory dokážu spestriť každú obývačku. K najtradičnejším patrí čierno-biela kombinácia, ktorá nájde uplatnenie i u vás.
Publikované dňa: 31.08.2024Posledná aktualizácia: 31.08.2024Hodnotenie článku:
(90.4%)V tejto kategórií nájdete aj:
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniu V článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku? Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň? Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
poradite vysadov cca 10 tych marhul vyklčoval som vinohrad
Mravce žerú vošky a to odkedy?
Od.nepamäti.Zrejme nepestujete ovocne stromy.
Mravce nepozieraju vosky, naopak, chrania si ich a presuvaju ich sami na mlade listy, kedze si z nich beru akurat sladku tekutinu, co sa s z nich vylucuje (vdaka tomu ze vyciciavaju listy).
Preto mravce su vlastne pricinou exponnencialneho rastu vosiek.
Staci to trochu sledovat v zahrade, ak by to bolo naopak ze mravce vosky pojedaju, ziadne by na strome neboli. Ale oni ziju v symbioze, jeden podporuje druheho.