Mrazuodolný olivovník – pestovanie v črepníku, hnojivo, rozmnožovanie, rez, prezimovanie

Olivovník, nazývaný aj strom zdravia, patrí k najstarším stromom; ich pôvod sa datuje až k starovekému Grécku. Práve v Grécku, Taliansku, Španielsku a ďalších južanských dovolenkových destináciách sa mnohí prvýkrát stretávajú s týmto stromom. Vzhľadom vyzerá ako typická stredomorská rastlina, prináša nádych exotiky, vďaka čomu sa stal obľúbenou pestovateľskou voľbou aj v našich končinách.

Na juhu má síce pre rast plodov lepšie podmienky, no dopestujete ho bez problémov aj na Slovensku.

Obľúbené substráty a hnojivá pre olivovníky

Charakteristika olivovníka

Olivovník pochádza pôvodne zo Stredomoria, preto je zvyknutý na stredomorskú klímu – horúce a suché letá a chladné zimy. Tento strom tak dobre znáša horúčavy, priame slnečné žiarenie, suchšiu pôdu, no považuje sa aj za mrazuvzdorný. Olivovník sa typicky pestuje vonku, voľne v pôde, kde môže dorásť až do výšky 6 metrov v závislosti od druhu. Mladá rastlina porastie aj v kvetináči a z olivovníka sa dokonca dá pestovať ako izbová rastlina alebo vytvarovať ako bonsaj.

Túto rastlinu si môžete zakúpiť ako rastlinu v kvetináči, no môžete si ho vypestovať aj zo semienka. Zaujímavosť olivovníka tkvie v jeho unikátnych vlastnostiach. Strom sa môže dožiť až 2000 rokov, pričom olivy tvoria aj niekoľko storočné rastliny. Ide o robustný strom, ktorý je odolný, dobre znáša výkyvy počasia a dokáže prekvapiť naozaj štedrou úrodou. Aj preto bol v kedysi považovaný za symbol hojnosti, plodnosti, ale aj mieru a sily. Ak chcete olivovník výhradne na pestovanie olív, oplatí sa vám zakúpiť už minimálne 3-ročnú rastlinu, keďže až v tomto období začínajú na olivovníkoch rásť olivy.

Olivy sú pre ľudské zdravie skutočne prospešné – obsahujú antioxidanty, zdravé tuky, vitamín E a množstvo vlákniny. Najčastejšie sa stretávame s čiernymi olivami, no bežné sú aj odrody zelených olív. Čerstvé plody možno nazbierať a použiť pri varení alebo pripraviť nakladané a ochutené cesnakom, bylinkami, pestom či rôznymi inými spôsobmi. Dajú sa sušiť, fermentovať alebo použiť na prípravu oleja, ktorý sa považuje za jeden z najzdravších druhov, ktorý je pre stredomorskú kuchyňu charakteristický. Slovo olej má pôvod práve od slova oliva, teda plodu, z ktorého sa vyrába.

Okrem potravinárskeho priemyslu sa plody olivovníka často využívajú hlavne v kozmetike. Olej sa pridáva do krémov, mydiel, šampónov a produktov, ktorých cieľom je vyživiť pokožku či vlasy a predchádzať starnutiu. Táto vyživujúca vlastnosť sa využíva aj v medicíne na podporu liečby kožných problémov, suchej a svrbivej pokožky, ekzémov a pod. Využitie má aj drevo olivovníka, ktoré sa môže použiť na výrobu nábytku či v rezbárskych dielňach.

Ako pestovať olivovník

Olivovníky sa, samozrejme, nepestujú len v Stredomorí, bežnou plodinou sú aj v iných teplejších oblastiach po celom svete. Tento strom si môžete vypestovať aj v našich geografických podmienkach, ktoré prinášajú síce chladnejšie podnebie, no pri troche šťastia sa vám môže podariť dopestovať aj olivy. Olivovník však nemusíte pestovať len kvôli olivám – poslúži aj ako okrasný stromček či dokonca bonsaj. Výhodou je, že ide o odolnú rastlinu, ktorej pestovanie zvládne aj začiatočník. Dôležité je zabezpečiť mu vhodné podmienky pre rast, adekvátnu závlahu, dostatok slnka a priepustnú pôdu.

Stanovište

Pri výbere miesta pre olivovník sa zamerajte hlavne na to, aby mal počas dňa niekoľko hodín svetla. Olivovníky pochádzajú zo Stredomoria, preto sú zvyknuté na priame slnečné žiarenie. Na tmavom mieste sa im nebude veľmi dariť. Ak vysadíte olivovník do záhrady, uistite sa, že mu netieni iný strom alebo budova. Pre olivovníky v kvetináči je vhodná terasa, slnečný balkón a dostatočne presvetlené miestnosti. V záhrade mu neprekáža ani mierne veterné miesto, avšak rastlina potrebuje ochranu pred silným vetrom. Ak sa rozhodujete medzi tým, či rastlinu vysadiť do záhrady alebo do kvetináča, zvážte svoju lokalitu a druh pôdy, ktorý máte v záhrade. Na chladnejšom severe Slovenska môžete sadiť v kvetináči, na juhu Slovenska sú teploty optimálnejšie, preto môžete sadiť bez problémov v záhrade. Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú pôdu, použite buď substrát, alebo saďte v kvetináči.

Pestovanie v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre zasadenie olivovníka do kvetináča, nezabudnite na výber vhodnej nádoby, ktorá by mala byť aspoň taká veľká, ako koruna stromu. Nádoba musí myť na spodnej strane diery, aby mohla voda vytiecť a korene tak nestáli vo vlhkom prostredí, kde by mohli odhniť. Pre lepší odtok vody sa odporúča vytvoriť v kvetináči drenážny systém. Dno kvetináča vysypte štrkom alebo malými kamienkami a prikryte substrátom. Olivovník nezabudnite presadiť, keď podrastie a koruna sa zväčší, najlepšie každých 3 – 5 rokov. Pri presádzaní použite nový substrát, keďže v kvetináči sa živiny rýchlo vyčerpajú, a túto aktivitu plánujte vždy na jar.

Pôda

Olivovníky si nepotrpia na pôdu, ale základom je, aby nestáli vo vlhkom prostredí. Substrát preto musí byť dobre priepustný, pričom im vyhovuje mierne zásaditá piesočnato-hlinitá pôda. Substrát môžete namiešať zo zeminy a piesku v pomere 1:1, no v niektorých záhradníckych potrebách nájdete aj substrát pre olivovníky, resp. ho môžete nahradiť substrátom pre palmy alebo pre stredomorské rastliny. Aj keď rastlina znesie aj suchšiu pôdu, keďže je zvyknutá na stredomorské podnebie, platí to už o starších rastlinách. Olivovníky sú nenáročné a porastú aj v pôde chudobnejšej na živiny, avšak čím výživnejšia pôda, tým bohatšie budú kvitnúť a tvoriť plody. Ak budete pestovať olivovník v kvetináči, je vhodné každé 2 – 3 roky časť substrát vymeniť, doplniť nový substrát.

Zálievka

Pre každú rastlinu je zálievka veľmi dôležitá. Kým jedny neznesú vlhkú pôdu, iné ju milujú. Pri polievaní olivovníkov platí jediná zásada – nikdy ich nenechajte vo vlhkej a preliatej pôde. Pravidelnú zálievku síce potrebujú, ale vždy si radšej pôdu skontrolujte prstom, či nie je ešte vlhká. Ak je už vysychá, je čas na zálievku. Pôdu však nenechajte úplne vyschnúť – kým olivovníky rastúce voľne v prírode sú zakorenené hlboko v zemi a dokážu tak lepšie znášať sucho, olivovníky v kvetináči majú omnoho menšiu koreňovú sústavu, preto je pravidelná zálievka základom. Intenzitu polievania zvýšte v lete, hlavne počas horúčav, keď slnko páli a vlhkosť z pôdy sa rýchlo vyparí. Menej polievajte zase v zimnom období, vtedy sa množstvo zálievky obmedzuje na minimum.

Hnojivo

Hnojenie je pre olivovníky dôležité – pomáha urýchliť rast, posilniť rastlinu, podporiť kvitnutie a tvorbu plodov, no môže prispieť aj k menšiemu výskytu škodcov a celkovému zlepšeniu zdravia rastliny. Hnojivo pre olivy by malo obsahovať dusík (min. 10 %), fosfor a draslík a nejaké ďalšie minerály a stopové prvky. Použiť môžete hnojivo na izbové rastliny, hnojivo pre bonsaje, ale aj kompost. Hnojivo sa má aplikovať pravidelne vtedy, keď olivovník rastie, na jar a počas leta. Koncom jesene a v zime sa už rastlina nehnojí.

Rozmnožovanie

Olivovník si môžete rozmnožiť zo semien alebo z odrezkov. Ak už olivovník máte alebo poznáte niekoho, kto ho vlastní, semienka si môžete nazbierať po odkvitnutí plodov. Tie zasaďte na jar v kvetináči. Semienka zatlačte do pôdy, aby boli prikryté substrátom, a polejte. Pôdu udržiavajte vlhkú, nie premočenú. Semienka vyklíčia asi za 6 – 10 týždňov, kvetináč je potrebné uložiť na teplé a slnečné miesto. Keďže klíčenie trvá pomerne dlho, nie každému sa chce čakať, a preto sa rozhodne pre pestovanie z odrezkov.

Na rozmnožovanie z odrezkov môžete použiť odrezky, ktoré vzniknú pri jarnom strihu olivovníka. Tie je potrebné namočiť do vody, kým sa nezakorenia. Vodu nezabúdajte vymieňať, aby odrezky nezačali hniť. Zakorenený odrezok zasaďte do kvetináča, kde bude ďalej rásť. Keď o čosi viac zmohutnie, môžete ho presadiť aj na záhradu. Výhodou pestovania z odrezkov je rýchlejší rast aj to, že sa úrody dočkáte o čosi skôr. Stromy pestované zo semien zvyknú tvoriť olivy omnoho neskôr, niekedy až v 10. roku. Ak ste však netrpezliví, nezabudnite, že olivový strom si môžete pokojne aj zakúpiť.

Prezimovanie

Aj keď olivovníky milujú teplé počasie, dokážu si poradiť aj s chladom. Ak teploty klesajú postupne a neprekvapí ich náhly príchod mrazov, olivovníky znesú chlad do -18 °C. Rastliny pestované v kvetináči možno na zimu preniesť do interiéru a tie, ktoré sú zasadené priamo na záhrade, možno pred mrazom ochrániť vhodným zimovaním. Okolo olivovníka možno pred zimou nakopcovať pôdu, ktorá poskytne rastline izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa tiež prikryte mulčom, ktorý korene lepšie ochráni. Nakopcovaná pôda zároveň napomôže tomu, aby voda stiekla ďalej od koreňov olivovníka. Tie by nemali v zime stáť vo vlhkom prostredí, inak hrozí tvorba plesne. V zime by sa olivovníky rastúce v záhrade nemali polievať a je potrebné prestať aj s hnojením. Ak očakávate výrazne nízke teploty, je vhodné obaliť kmeň a korunu stromu jutovinou, netkanou textíliou a pod.

Ak máte olivovníky vonku v kvetináčoch, je potrebné ich premiestniť dovnútra približne koncom októbra alebo ak teplota začne klesať pod 10 °C. Neumiestňujete rastlinu do miestností s izbovou teplotou. Teplota vhodná na prezimovanie je v rozmedzí 10 – 15 °C. Vyhovujúce môžu byť nevykurované priestory, garáž, pivnica, chladná chodba a podobne. Vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom. Umiestnite ich k oknu, aby sa im počas krátkych zimných dní dostalo čo najviac svetla. Olivovníky v kvetináčoch polievajte, ale frekvenciu aj množstvo vody znížte na minimum.

Choroby a škodce

Tak, ako každú rastlinu, aj olivovníky môžu z času na čas potrápiť choroby a škodce. Dôležité je chorobné príznaky rýchlo rozoznať a zakročiť čo najskôr, aby sa choroba či škodca nerozšírili a nenapadli aj ďalšie rastliny.

Rez olivovníka

Rez olivovníka je dôležitý ako podpora rastu aj údržba tvaru koruny stromu. Vhodným obdobím na strihanie olivovníka je skorá jar, vtedy sa zrezáva radikálnejšie. Orezať by sa mali konáre smerujúce nadol, konáre rastúce z kmeňa mimo koruny a vytŕčajúce konáre. Koruna sa zvykne upravovať do guľatého tvaru, keďže vďaka rezu hustne a vytvorí sa pekná, plná koruna. Po reze je vhodné rast nových konárov podporiť hnojivom. Olivovník sa zrezáva aj koncom júna, keď je už rez miernejší, robia sa menšie úpravy. Miernejší rez postačí aj rastlinám rastúcim v nádobách, ktoré neporastú do takých rozmerov, ako voľne rastúce olivovníky. Olivovník už nezrezávajte v jeseni, pred zimovaním, inak hrozí, že sa na jar nedočkáte nových kvetov.

Rast olív

Pri pestovaní olivovníka je samozrejmou otázkou to, kedy je možné rast plodov očakávať. Ak ste si zadovážili mladý stromček, tak si na vlastné olivy budete musieť počkať. Tie začínajú rasť, keď má strom 3 – 5 rokov, pričom aj ich tvorba závisí od prostredia, v ktorom olivovník rastie, ale aj od odrody, ktorú pestujete. Ak rastlina nemá dostatok slnka a tepla, olivy vám pravdepodobne neporastú. Typickým obdobím dozrievania olív je august až november, no v teplých oblastiach Stredomoria sa olivy zbierajú až do januára. Keďže v posledných rokoch je v tomto období aj v našich končinách pomerne teplo, olivy vám môže bez problémov dozrieť. Ak sa vám podarí olivy vypestovať a rozhodnete sa ich skonzumovať, nezabudnite, že surové plody sú horké a na odstránenie horkosti je potrebné spracovanie (fermentácia).

Druhy olivovníkov

Na celom svete je viac ako 400 druhov a odrôd olivovníkov alebo rastlín patriacich do čeľade olivovníkových. Rastliny z tejto čeľade pochádzajú pôvodom zo severnej Afriky, odkiaľ sa postupne rozšírili do celého sveta a postupne sa vyvinuli rôzne druhy olivovníkov. Ide prevažne o stromy a kry, ktoré dobré znášajú teplé a tropické podnebie a možno ich nájsť po celom svete – v Južnej Európe, na Strednom východe, v Južnej Ázii, Afrike, Severnej Amerike či v Austrálii. Všade tam možno v nejakej forme olivovníky nájsť. Niektoré sa pestujú ako kry, iné ako stromy, jedny kvôli plodom, iné kvôli drevu či ako okrasné rastliny.

V Stredomorí sa stretávame s Olivovníkom európskym (Olea europea), stálozeleným stromom s hustou korunou dorastajúcim do výšky 5 – 10 m. Má charakteristické kožovité listy, ktoré neopadávajú, žltobiele voňavé kvety a olivy ako plody. Práve tento druh olivovníka sa najčastejšie pestuje v Stredomorí, ktoré tvorí viac než 90 % celkovej svetovej produkcie olív. Medzi ďalšie známe druhy patria africké olivovníky (Olea capensis) pestované v Subsaharskej Afrike najmä kvôli svojmu drevu, ktoré je tvrdé a vysoko kvalitné. Ich plody sa môžu konzumovať a korene sa využívajú na medicínske účely, no olivovníky sa nepestujú len na tieto účely. Čínske olivovníky (Olea tsoongii) môžu dorásť do výšky až 15 m, ide o stálozelené stromy, ktorých semená sa používajú na výrobu oleja a v potravinárskom priemysle.

Rozdielne druhy olivovníkov možno nájsť v rôznych miestach na svete. Vo Vietname je to napr. Olea cordatula, v Indii Olea wightiana, v Tanzánii Olea schliebenii, na Madagaskare Olea ambrensis a tak ďalej. V rámci jednotlivých druhov olivovníkov sú však ešte ďalšie odrody a variácie vyšľachtené na špecifické účely. Aj olivovník európsky má niekoľko odrôd:

Olivovník ako bonsaj

Olivovník je možné pestovať aj ako bonsaj, pričom dnes je už takýto bonsaj dostupný vo viacerých záhradníctvach. Ako bonsaj sa pestuje v malých nádobách určených pre bonsaje, ktoré mu neumožnia rýchly rast koreňov, pričom kmeň olivovníka sa tvaruje a koruna zrezáva do požadovaného tvaru. Ide o estetickú izbovú rastlinu, ktorá vás na jar poteší, keďže kvet olivy krásne vonia. Nemusíte sa obávať o opadávanie listov, keďže ide o stálozelenú rastlinu. Potrebuje slnečné stanovište, dobre priepustnú pôdu (môžete použiť substrát pre bonsaje), miernu zálievku, hnojenie (hnojivo pre bonsaje alebo izbové rastliny) a pravidelný rez.

Cena

Ceny olivovníkov sa odvíjajú od veľkosti rastliny. Staršie rastliny sú nielen väčšie, ale majú aj mohutnejší kmeň, sú odolnejšie voči poveternostným podmienkam a na rozdiel od mladých rastlín môžete očakávať plody olív. Mladé rastliny sa predávajú za niekoľko desiatok eur, najlacnejšie zakúpite za 15 – 20 eur, o čosi mohutnejšie za 50 eur a s pribúdajúcim rozmerom a vekom sa navyšuje aj cena, pričom tá sa môže vyšplhať na niekoľko stoviek až tisíc eur. Je teda len na vás, či sa rozhodnete investovať už do väčšej a odolnejšej rastliny, alebo si olivovník vypestujete z mladého stromčeka.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 08.08.2024
Posledná aktualizácia: 08.08.2024