Valeriánka poľná (poľníček) – pestovanie, starostlivosť, použitie

Milovníci zdravej výživy, šalátov a iných zelených pokrmov sa s touto plodinou už pravdepodobne stretli. Čo je to polníček? V tomto článku vás s ním zoznámime.

Poďme sa pozrieť bližšie na to, ako sa poľníček pestuje, zbiera a ako ho správne skladovať. Prečítajte si aj o výživných látkach a vplyvu na vaše zdravie.

História a základné informácie

Valeriánka poľná (Valerianella locusta), poľníček, divoká rasca, feld šalát, jarný šalát alebo kozlíček poľníček je jednoročná rastlina. Chuťou sa podobá klasickému hlávkovému šalátu, ktorý je v našich záhradách oveľa rozšírenejší. Poľníček dorastá do výšky 30 centimetrov a korene má plytké, takže plieť by ste okolo neho mali veľmi opatrne. Z podlhovastých listov je vytvorená prízemná ružica, poľníček tak vytvára malý zelený kvietok. Farba býva zelená až tmavozelená. Valeriánka kvitne drobnými modrými kvietkami, ktoré vyrastajú zo stredu rastliny. Plody sú guľaté, s veľkosťou do 2,5 milimetra. Poľníček má pozberové dozrievanie, takže osivo získané z jari by ste nemali použiť v tom istom roku na jeseň, ale až na ďalší rok.

Pestovanie prebieha hlavne počas zimných mesiacov, pričom výsev si môžete naplánovať v ktoromkoľvek jesennom alebo zimnom mesiaci (okrem decembra a januára). Počas tých najchladnejších mesiacov sa nedajú pestovať žiadne úžitkové plodiny, okrem tých, ktoré sú na to špeciálne vyšľachtené.

Pestovanie poľníčka

Pestovanie nie je náročné, pretože valeriánke sa darí vo všetkých klimatických polohách a pôdach. Najjednoduchšie ho vypestujete v ľahších, hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny. Jediným špecifickým nárokom poľníčka je obsah vápnika a fosforu v pôde. Pri výživných pôdach hnojenie nie je potrebné.

Výsev semiačok

Poľníček sa pestuje ako predplodina skoro na jar alebo ako medziplodina po jesennej úrode. Keď ho vysejete neskôr na jeseň, tak prezimuje a slúži na skorý jarný zber. Pri jarnom pestovaní sa vysieva koncom marca a začiatkom apríla. V jesennom období ho môžete vysiať koncom augusta, v septembri, októbri a najneskôr v novembri.

Na začiatku si zvoľte dobre priepustnú pôdu. V záhradkárstve nájdete aj špeciálnu pôdu na výsev. Poľníčku sa najlepšie darí v mierne kyslejšej pôde až neutrálnej (pH medzi 6,5 až 7,0). Pred výsevom môžete semiačka namočiť na 30 hodín, čím skrátite dobu klíčenia o pár dní. S rozostupmi medzi rastlinkami si v tejto chvíli nemusíte robiť ťažkú hlavu, o to sa postaráte neskôr. Vysievajte plytko, do hĺbky maximálne 1,5 centimetra.

Pre klíčenie poľníčka je ideálna teplota pôdy od 10 do 20 stupňov Celzia. Vďaka tomu si ho môžete predpestovať aj vo svetlej a chladnej chodbe. Čo sa týka vlahy, poľníčku doprajte rovnomerné množstvo. Semiačka klíčia 7 až 14 dní, záleží od podmienok. Na lepšie prezimovanie a rast môžete použiť špeciálnu netkanú textíliu. Vyklíčené sadeničky potom pretrhajte tak, aby boli medzi nimi 7-centimetrové medzery. Zachovajte vždy tú najväčšiu a najsilnejšiu rastlinku.

Pestovanie v kvetináči, zálievka a hnojenie

Ak nemáte k dispozícií skleník alebo záhradku, potom si poľníček môžete vypestovať aj v kvetináči na balkóne či parapete. Pripravte si klasickú balkónovú podlhovastú nádobu, vysypte ju zeminou a zasejte semiačka. Ideálne je, keď budú semiačka v dvoch radoch. Jemne ich potom prihrňte zeminou, zatlačte a dobre zalejte. V ostatných krokoch sa pestovanie v záhradke, skleníku a v kvetináči neodlišuje. Možnosťou je aj to, že si poľníček predpestujete v kvetináči a priesady potom zasadíte do záhrady, prípadne skleníka (z jesenných výsevov).

Počas vegetačného obdobia okolo poľníčka pravidelne odstraňujte burinu. Pri nedostatku vlahy dodatočne zalievajte. Ak je vystavený priamemu slnečnému žiareniu, zalievajte častejšie. Medzi riadkami pôdu prekyprujte a chráňte pred slimákmi. Vďaka tomu, že je vegetačné obdobie poľníčka krátke, hnojenie nie je nutné. To, že rastlina potrebuje pohnojiť, vám naznačia bledšie listy.

Zber a skladovanie poľníčka

Vďaka správnej starostlivosti sa po pár týždňoch môžete tešiť z bohatej úrody poľníčka. Sú dva spôsoby zbierania: môžete zbierať celé ružice alebo odtrhávať jednotlivé lístky tak, ako na rastline dorastajú. Pri jarnom výseve sa poľníček zbiera v máji, pri letnom koncom októbra a po neskorom jesennom výseve by ste poľníček mali začať zbierať v druhej polovici apríla. Čerstvé listy môžete zbierať aj cez zimu. Vďaka tomu budete mať dostatok šalátu a vitamínov počas celého roka.

Pri skladovaní môžete využiť viacero možností. Najkratšie vám vydrží v špajze alebo pivnici. Ak chcete predĺžiť jeho životnosť, uskladnite ho do chladničky. Najdlhšie vám vydrží v mrazničke. Rozdeľte ho do vreciek alebo misiek, pre jednoduchšie dávkovanie. Zamrazený poľníček je ideálny na varenie alebo do smoothie.

Využitie pri varení

Na čo pestovať niektorú z plodín, keď neviete, ako ju v kuchyni využiť? Aby ste načerpali inšpiráciu, máme pre vás pár tipov na recepty z poľníčka. Najlepšie je použiť ho ako náhradu za klasický hlávkový šalát, keď práve nie je šalátová sezóna. Pri varení ho nezabudnite umyť, pretože rastie tesne nad zemou a lístky bývajú špinavé. Do šalátov sa používajú celé ružičky. Okrem čerstvej podoby sa poľníček zvykne pripravovať podobne ako špenát – lahodne chutí v omáčkach na cestoviny a restovanej zeleninovej zmesi.

Poľníčkový šalát si môžete pripraviť z ďalších druhov čerstvej zeleniny, v kombinácií s varenou zeleninou (batátmi, zemiakmi, fazuľkami...). Aby ste prijali nejaké bielkoviny, tak do šalátu pridajte balkánsky syr, kuracie mäso alebo cícer. Máme pre vás aj tip na zálievku do šalátu, ktorá sa ideálne vyvažuje s chuťou poľníčka. Použite na ňu olej, horčicu, ocot alebo citrónovú šťavu, a dochutíte ju soľou aj čiernym korením. Sladkú chuť môžete doplniť cukrom alebo medom.

Obsah výživných látok a účinky na zdravie

Vitamíny obsiahnuté vo valeriánke majú komplexné účinky na ľudské telo. Výhodou tejto rastlinky je vysoký podiel vitamínu C, ktorý buduje lepšiu obranyschopnosť organizmu. Rovnako dôležitou súčasťou poľníčka je aj vitamín A, ktorý organizmus prijíma v menších množstvách. Jeho úlohou je udržiavanie správnej kondície zraku a sluchu, kostí či zubov. Okrem toho je obohatený aj o železo, mangán, meď, draslík, fosfor, vápnik, horčík, zinok, selén a sodík.

V listoch poľníčka sa nachádza aj kyselina listová (folát alebo vitamín B9), ktorá je najdôležitejšia je pre ženy v tehotenstve. Už pred plánovaným tehotenstvom sa odporúča užívať doplnky stravy s týmto vitamínom a doplnenie zo stravy je ešte zdravšie. Kyselina listová sa užíva na podporu rastu a bunkového delenia, preto je súčasťou jedálnička žien v prvých mesiacoch tehotenstva.

Účinky poľníčka na naše zdravie

Vďaka množstvu výživných látok je poľníček skvelou potravinou, ktorú by ste si mali zaradiť do svojho jedálnička. Je skvelým zdrojom draslíka a medi, ktoré majú pozitívny účinok pre srdce a mozog. Draslík reguluje krvný tlak, zatiaľ čo meď sa popasuje s hladinou cholesterolu v krvi. Štúdie potvrdzujú, že pri nedostatku medi sa môže objaviť glukózová intolerancia, vysoký krvný tlak a abnormálne elektrokargiogramy. Poľníček obsahuje vitamín B6. V tele plní širokú škálu funkcií – podieľa sa na metabolizme aminokyselín, opravuje poškodené tkanivá, zabraňuje nadúvaniu a nahromadeniu toxínov, pomáha pri vývoji aj fungovaní mozgu.

Valeriánka spolu so špenátom patria do zoznamu zelených rastlín obsahujúcich železo. Táto látka je nevyhnutná pri tvorbe hemoglobínu, poskytuje im krvavočervený odtieň a pomáha so správnou cirkuláciou kyslíka. Hlavne ženy by mali myslieť na dostatočný príjem železa, pretože ho strácajú každý mesiac počas menštruácie. Preto sú aj náchylnejšie na anémiu.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 05.09.2024
Posledná aktualizácia: 05.09.2024