Kedy, ako a s čím sadiť zeler – odrody, pestovanie, hnojenie, uskladnenie

Je aromatický, chutný a dokáže ozvláštniť každé jedlo. Aj vďaka tomu je zeler v našej kuchyni taký obľúbený. Zeler spraví príjemnú chuť vo vývare, šaláte, a pokojne sa dá použiť aj ako príloha k mäsu. Na sladko sa dá kombinovať s jabĺčkami, hruškami či jahodami. Pestovanie zeleru je u nás aj v okolitých krajinách veľmi rozšírené a obľúbené.

Na našom území je najrozšírenejší hľuzový (buľvový) zeler, viac na západ pestujú stonkový zeler. Chcete si aj vy pestovať tento aromatický a špecifický druh zeleniny? Prečítajte si o tom, čo všetko potrebuje zeler pre svoj rast, čo ho môže ohroziť a ako ho treba skladovať, aby vám vydržal čo najdlhšie.

Zeler voňavý – odrody

Zeler voňavý je dvojročnou bylinou z čeľade zelerovité. Považuje sa za zeleninu aj voňavú bylinu, ktorá sa používa ako korenina v balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyni. Pestuje sa už od 19. storočia a privezený bol z juhu Európy. Už starí Egypťania jeho listy využívali pri pohrebných obradoch. Divý zeler jedlý nebol, no vďaka Grékom bol vyšľachtený. Používa sa na rôzne účely aj u nás. Sušená zelerová vňať sa často vyskytuje aj v zmesi korenín na grilovanie. Odrodami zeleru voňavého sú:

Primárne sa budeme venovať vlastnostiam a pestovaniu buľvového zeleru, keďže ten je u nás najrozšírenejší. Ako už jeho názov napovedá, tak pod zemou sa nachádza plod v tvare bobule. Veľkosťou sa podobá zatnutej ľudskej pästi. Po zasadení si v prvom roku vytvorí zhrubnutý koreň podlhovastého alebo guľatého tvaru s bočnými koreňmi. Vďaka tomu potom vydrží aj nepriaznivé počasie. V druhom roku si vytvorí kvetnú stonku vysokú do jedného metra.

Podzemný plod zeleru má hnedozelenú farbu, nerovnomerný povrch, ktorý treba pred konzumáciou očistiť. Dostanete sa potom k dužinatému, bielemu vnútru. Listy sú tmavozelené a trojpočetné, s hladkým a lesklým povrchom. Zeler kvitne drobnými bielymi kvietkami s nádychom do zelena. Sú usporiadané v okolíku.

Nároky na pôdu a príprava

Zeler patrí medzi tie rastliny, ktoré sa plytko zakoreňujú a majú špecifické požiadavky pre svoj rast. Ak tieto požiadavky nesplníte, tak vám jednoducho nevyrastie. V záhrade mu vyberte miesto, kde je dostatok slnka a pH pôdy sa pohybuje medzi 5,8 až 6,8. Ak si nie ste istí, použite indikačný papierik a podľa výsledku pH upravte pôdu vhodným hnojivom. Zeler vyžaduje kompostom obohatenú pôdu s vápnikom a vodou. Darí sa mu v hlinitých a hlinitopiesočnatých typoch pôdy.

Na meter štvorcový primiešajte 3 – 5 kilogramov kompostu alebo prehnitého hnoja. Zapracujte ho do vrchnej časti pôdy. Toto pomôže zlepšiť drenáž a vlhkosť v blízkosti koreňov. Na jar záhon jemne urovnajte, rozbite hrudy a uistite sa, že je pôda sypká. Na záver môžete ešte pridať hnojivo s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.

Keďže divoký zeler rastie v bažinatej pôde, aj ten na jedenie vyžaduje stálu vlhkosť. Pôda by mala byť stále dostatočne priepustná. Pred výsadbou sadeníc nakopte pôdu a dobre ju zavlažte. Vhodnou predplodinou sú hlúbové druhy zeleniny, plodová zelenina alebo špenát.

Výsev zeleru a výsadba priesad

Ako jediný z koreňovej zeleniny sa zeler predpestuje a priesady sa potom vysadia do záhrady. Vplýva na to viacero faktorov. Prvým je, že keby ste zeler zasadili vo forme semiačok priamo do zeme, nevytvorí sa klasická buľva. Zeler by bol oveľa menší s množstvom bočných koreňov. Ďalším dôvodom je malá veľkosť semiačok, ktoré vyžadujú najemno spracovanú pôdu, čo je v klasickej záhrade nemožné dosiahnuť. Tretím faktorom je dlhé obdobie predpestovania, pretože zo začiatku rastie zeler veľmi pomaly.

Na výsev do debničiek alebo iných nádob na zakorenenie by ste mali byť pripravení dostatočne skoro. Ideálne už v januári alebo februári. Osivo iba rozhoďte rovnomerne do substrátu v nádobe, jemne zatlačte a zasypte tenkou vrstvou preosiatej pieskovej zeme. Zavlažujte len striedmo, aby sa semienka spod pôdy nevyplavili. Vysiaty zeler umiestnite na slnečné a teplé miesto, ideálne na parapetu alebo do skleníka. Klíčenie bude trvať pomerne dlho, takže sa netreba na začiatku zľaknúť, že sa niečo pokazilo. Môže to trvať viac ako tri týždne. Aby ste proces klíčenia urýchlili, môžete zeler namočiť 12 hodín pred výsevom do vlažnej vody.

Priesada je pripravená na vysádzanie po dvoch, maximálne troch mesiacoch. Odporúča sa vysádzať až v období, keď už pominú prízemné mrazy. Ideálne je, ak má priesada vyrastené aspoň štyri listy. Aby bol zeler pripravený na nižšie teploty, môžete ho pred výsadbou otužovať. Keď už idete sadiť do záhrady, najprv skráťte korienky na 2 centimetre a nadzemnú časť o 1/3. Podporíte tak rast plodu pod zemou. Na spodok jamky nalejte vodu, vložte tam priesadu a zasypte hlinou. Nechajte medzi zelermi aj riadkami väčšiu medzeru, aby mali dostatok miesta na rast.

Pestovanie a starostlivosť

Zeleru sa najlepšie darí, keď má dostatok vlahy. Preto by ste ho mali počas celého vegetačného obdobia intenzívne polievať, hlavne počas suchých a horúcich dní. V opačnom prípade by boli plod aj listy malé a vysušené, ovplyvnilo by to aj chuť zeleru. Nikdy nezalievajte listy, pretože by ste tým riskovali výskyt rôznych ochorení.

Okolo rastlín je dobré z času na čas pridať kompost, aby udržiaval vlhkosť a dodal živiny. Pravidelne vytrhávajte burinu. Buďte pri tomto opatrní – keďže má zeler plytké korene, tak by ste ich mohli ľahko narušiť. Stonky dorastajú husto a vysoko, preto je dobré ich voľnejšie zviazať špagátom, aby sa nelámali a nerozľahli. Buľvový zeler je nevyhnutné neustále okopávať, ale neprihŕňajte hlinu k rastline, aby sa netvorila veľa buľva. Podľa potreby používajte postreky proti chorobám a škodcom.

Škodce a choroby zeleru

Počas rastu vo vašej záhrade nemusí zeler ohroziť len nesprávna starostlivosť, ale aj často sa vyskytujúce choroby a škodce. Niektorým sa nevyhnete, pri iných vám pomôže prevencia a chemické postreky. Ak by ste niektorú z chorôb či škodcov nepodchytili včas, vaša úroda by mohla byť na tento rok zničená. Ktoré choroby ohrozujú zeler?

Okrem rozšírených chorôb ohrozujú zeler počas rastu aj škodce. Dostanú sa naň z iných druhov zeleniny alebo vtedy, keď je rastlina oslabená. Napadnúť môžu už sadenicu v nádobách. Ktoré druhy škodcov sa vyskytujú najčastejšie?

Zber zeleru a skladovanie

Zeler netreba vyberať zo zeme naraz, no môžete si ho vyberať postupne, podľa potreby. Ak ho idete použiť hneď na varenie, odstráňte celé listy, korene a vyčistíte ho od hliny. Správne dozretý zeler má krehkú a lámavú dužinu. V prípade, že nestihnete spotrebovať všetok zeler do konca októbra, pustite sa do hromadného zberu a zvyšný zeler uskladnite na zimu.

Dozreté buľvy by mali mať priemer od 10 do 15 centimetrov. Listy musia mať sviežu tmavozelenú farbu. Zeler ide zo zeme ťažšie, než ostatné druhy koreňovej zeleniny, preto je dobré zobrať si na pomoc rýľ a textilné rukavice. Opatrne ich podberte, rukou vytiahnite a očistite od hrubej špiny. Nikdy ich o seba neotĺkajte, ale pôdu jemne odstráňte tkaninou. Listy z nadzemnej časti odstráňte, nechajte na zeleri len listové srdiečko. Zvädnuté, zažltnuté alebo choré listy odstráňte úplne, aby sa nezničil celý plod. Ostatné si môžete nechať usušiť a neskôr používať v kuchyni na dochucovanie. Skrátiť treba aj korene na dĺžku 4 centimetrov.

Dôležité je taktiež správne skladovanie, iba tak vám zeler vydrží niekoľko mesiacov. Ako iné druhy koreňovej zeleniny, aj táto vyžaduje chladnú a tmavú miestnosť. Ideálna je špajza, pivnica alebo chodba. Teplota by sa mala pohybovať okolo -1 až 2 stupňov Celzia. Zeleru prospieva aj vyššia vlhkosť, no pravidelne treba kontrolovať jeho stav – či nezačal hniť alebo nie je napadnutý inými chorobami.

Ďalšie obľúbené odrody

V článku sme sa primárne venovali buľvovému zeleru, no nie každý ho má rád. Na západe je obľúbený stopkový zeler, ktorý je rovnako zdravý, viete ho využiť ako prílohu k mäsu alebo si pripraviť chutnú šťavu. Listový zeler sa používa primárne na dochucovanie jedál a do šalátov. Poďme si o týchto odrodách povedať niečo viac.

Stopkový/stonkový zeler

Môžete ho jesť v surovom aj uvarenom stave. Stonkový zeler sa hodí ako príloha takmer k akémukoľvek jedlo. Skvele chutí aj v kombinácií so žeruchou, paradajkami aj žltou paprikou. Má skutočne nízky obsah kalórií, takže sa hodí aj do striktnejšieho jedálnička. Obsahuje množstvo antioxidantov, je bohatým zdrojom vitamínu K a v menších množstvách obsahuje draslík, jód, zinok, chróm a vápnik. Znižuje krvný tlak, zlepšujú cirkuláciu obehového systému a slúži ako prevencia voči rakovine.

Chcete sa pustiť do pestovania stopkového zeleru? Na pôdu a starostlivosť má podobné požiadavky ako buľvová odroda zeleru. Najlepšie na pestovanie sú hlinité pôdy obohatenými o organické hnojivá. Pestuje sa z predpestovaných priesad, ktoré sa vysádzajú počas mája a júna. Vyžaduje dostatok závlahy, občasné prihnojovanie a okopávanie. Konzumujú sa vybielené listové stopky. Asi 4 týždne pred zberom stopky zviažte spolu s lykom a pôdu nahrňte do výšky listovej čepele. Môžete ich obaliť slamou alebo papierom. Pri zbieraní odrežte stopku pri zemi.

Zeler listový

Listový zeler sa používa na ochucovanie šalátov, polievok a mäsových jedál. Pestuje sa len výnimočne, pretože nie je až taký rozšírený. Buľva je malá a značne rozvetvená, takže sa pestuje výhrade len pre vňať. Tvar listov pripomína petržlen, no majú úplne inú, pikantnú vôňu. Je menej náročný než iné odrody. Je bohatý na minerály a vitamíny. Používa sa na liečbu žalúdočných vredov, liečenie zápalov, elimináciu toxínov a podporu imunitného systému. Zeler sa však neodporúča vo väčších množstvách tehotným ženám, pretože môže spustiť kontrakcie maternice.

Pestovanie listového zeleru prebieha 50 až 100 dní. Výsev semien na pestovanie sadeníc prebieha v marci. Všetky ostatné požiadavky na pôdu, starostlivosť aj prostredie má listový zeler rovnaké ako zeler buľvový. Listy zbierajte postupne, počas vegetácie. Vňať zrežte 2 – 3 centimetre nad srdiečkami, ktoré sa nesmú poškodiť. Potom ju uviažte do menších zväzkov a zaveste v suchom prostredí, aby sa správne usušili. Vňať môžete dať čerstvo zamraziť a použiť neskôr.

Účinky na naše zdravie

Zeler obsahuje na 100 gramov 50 kalórií, 0,1 gramov tuku, 7,4 gramov sacharidov a 1,3 gramov bielkovín. Plusom je aj obsah vlákniny, ktorej je 4,7 g na 100 g zeleru. Silnú vôňu a korenistú chuť ovplyvňujú aj látky, ktoré zeler obsahuje. Nachádza sa v ňom vitamín B1, B2, B6, C, E, a K. Z minerálov sa v ňom nachádzajú draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo a zinok. Aj vďaka vysokému obsahu týchto látok má pre telo pozitívne účinky.

Štipľavosť zeleru majú na svedomí éterické oleje. Tie pôsobia antibakteriálne a antimykoticky na naše trávenie. Liečia tráviace ťažkosti, akými sú nadúvanie a hnačka. Zlepšuje pohyb čriev a odstraňuje nedostatočné trávenie pri zápche. Éterické oleje tiež dezinfikujú sliznice a uvoľňujú hlieny pri nádche, prechladnutí a kašli. Vitamíny skupiny B v zeleri stimulujú metabolizmus sacharidov, dodávajú bunkám energiu a to dokáže lepšie vyživovať náš mozog. Ak sa snažíte zhodiť nadbytočné kilá, tak sa oplatí zaradiť do stravy šťavu zo zeleru, vňať, semienka alebo éterický olej. Počas chrípkového obdobia vám zeler vďaka vitamínu C posilní imunitný systém.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 01.09.2024
Posledná aktualizácia: 01.09.2024