Polystyrén alebo minerálna vata? Poradíme, ako zatepliť fasádu

Zateplenie domu, respektíve tepelné odizolovanie je záležitosťou, ktorú riešia mnohé domácnosti realizujúce výstavbu či rekonštrukciu. Či ide o dom alebo panelák, zateplenie obvodových stien by malo byť samozrejmosťou.

Zatiaľ, čo kedysi boli jedinou možnosťou zateplenia stien slama či ovčia vlna, dnes je možností viac a aj preto vznikajú rôzne polemiky. Polystyrén? Minerálna vata? Drevovlákno? Každý z materiálov má svoje špecifické vlastnosti, preto sa vám teraz pokúsime priblížiť jednotlivé varianty. Ako vybrať tepelnú izoláciu? Je polystyrén najlepšia voľba? Čítajte a dozviete sa viac.

Analýza možností

Pred samotným výberom tepelnej izolácie je nutné informovať sa o tom, aké tepelnoizolačné materiály vôbec stavebný priemysel ponúka. Rovnako tak každá stavba je individuálna, nachádza sa v iných podmienkach a nemusí ísť nutne o rodinný dom či byt v meste, pokojne môže ísť o chatu či kanceláriu a v takom prípade sa líši i účel používania. Výber tak nie je len otázku nejakej preferencie.

Prvým poradcom by mal byť pochopiteľne realizátor stavby či rekonštrukcie. K rozhodujúcim parametrom patrí:

Tepelná vodivosť sa odvíja od druhu izolantu (materiálu) a tepelný odpor je pre zmenu vlastnosť konštrukcie (hrúbka izolácie).

Polystyrén

Najpoužívanejším druhom tepelnej izolácie je práve polystyrén. Na začiatku je však nutné rozlišovať. Polystyrén sa delí na dva typy. Tým prvým je expandovaný penový polystyrén (ESP), ktorý patrí medzi najbežnejšie. Druhým typom je extrudovaný polystyrén (XPS).

Expandovaný penový polystyrén sa vyrába polymerizáciou styrénu, ktorý je vedľajším produktom pri spracovaní ropy. Výhodou je jeho nízka hmotnosť, ľahká manipulácia, nízka nasiakavosť a jednoduchá montáž. Ide o syntetický produkt. Používa sa pre zateplenie fasád, striech i podláh. Je 100% recyklovateľný. Výhodou je oproti ostatným tepelnoizolačným materiálom i priaznivá cena. Druhým typom (EPS) je polystyrén obsahujúci zložku grafitu (sivý polystyrén), ktorý vďaka tomuto zloženiu disponuje lepšími izolačnými vlastnosťami (o 20 %). Pri inštalácii je potrebné ho nenechávať na slnku kvôli možnej deformácii. Cena je o nejaké to euro vyššia.

Extrudovaný polystyrén je vysoko odolným druhom tepelnoizolačného materiálu, ktorý odolá aj skutočne vysokej vlhkosti či objemovej hmotnosti. Používa sa pri zvislej vonkajšej tepelnej izolácii pri kontakte so samotnou pôdou.

Minerálna vata

Opäť nemôžeme hovoriť o jednom druhu izolácie. Aj tento izolačný materiál má svoje interné delenie. Delí sa na sklenú minerálnu vatu a kamennú minerálnu vatu. Samotná sklená vata, používanejšia, je vyrábaná z kremíka a zložiek drveného recyklovaného skla. Hlavnými výhodami okrem kvalitnej izolácie je ak vysoká ohňuvzdornosť a schopnosť tvarovania. Takisto aj paropriepustná, čo nespôsobuje kondenzáciu vlhkosti.

Kamenná minerálna vata sa v zásade líši iba hlavnou zložkou, ktorou nie je kremík, ale čadič. Výhodou je nízka tepelná rozťažnosť, tvarová stálosť a takisto má vyššiu zvukovú izoláciu. Takisto nepohlcuje vlhkosť, čo značí, že je hydrofobizovaná a rovnako tak je garanciou vysokej požiarnej bezpečnosti. Nevýhodou však je menšia objemová hmotnosť.

V porovnaní s polystyrénom si inštalácia vaty vyžaduje zlžitejší spôsob kotvenia. Kedy je potrebné nanášať najskôr stierku a následne sa vata ukotvuje za pomoci hmoždiniek. Vatu sa neodporúča používať pri zatepľovaní vlhkých stavieb, keďže pri kontakte s vodou vata stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti.

Drevovlákno

Drevovláknitá izolácia patrí do kategórie ekologických izolačných materiálov. Vyrábaná je z drobných vlákien dreva s prímesou prírodnej živice a parafínov. Výsledkom sú lisované drevovláknité dosky s kvalitnými izolačnými vlastnosťami. Majú skvelú parupriepustnsoť, tlmia hluk a v zime i v lete oceníte optimálnu tepelnú kumuláciu. Perfektnou možnosťou sú hlavne pri drevostavbách.

Fenolová pena

Opäť ide o ekologický druh izolácie, ktorý sa vyrába vo forme platní, respektíve dosiek. Výhodou je fenolová štruktúra, ktorá má uzatvorené póry, pričom samotný povrch je ešte ošetrený kompozitnými fóliami. Má veľmi nízku tepelnú vodivosť a oproti ostatnými izolantom postačuje omnoho tenšia vrstva samotného materiálu.

Rovnako tak sa ľahko inštaluje. Niekoho odradí možno vyššia cena, no na druhej strane ide o optimálnu kombináciu všetkých tepelnoizolačných materiálov.

Teplá klíma nevyžaduje zateplenie

Úlohou tepelnoizolačnej vrstvy nie je teplo len udržiavať počas doby vykurovania (jeseň, zima, jar). Klimatické zmeny nemožno ignorovať. Tepelné izolanty však disponujú aj schopnosťou teplo absorbovať a tak ho zadržať pred tým, ako prenikne do interiéru bytu či domu.

Hrúbka izolačného materiálu

Hrúbka tepelnoizolačného materiálu je pomerne individuálnou záležitosťou, ktorá sa dotýka samotnej stavby, klimatických podmienok a takisto druhu izolačného materiálu. Stačí 5 cm? Rozhodne nie. Neexistuje štandardizovaná hodnota, no platná slovenská norma odporúča izolačnú vrstvu minimálne 15 cm.

Bežne sú používané izolačné vrstvy 20 až 30 cm. Optimálnym zateplením sa zbavíte vlhkosti a predovšetkým ušetríte energiu a peniaze.

Zatepľovanie spôsobuje plesne

Kondenzáciu vlhkosti a vznik plesní môže spôsobovať iba nekvalitné a neodborné zateplenie či nesprávne vetranie. Realizátor stavby či rekonštrukcie musí vedieť zhodnotiť aký druh a hrúbka izolácie je pre dané podmienky ideálna. Profesionálnou a odbornou prácou sa tak nepríjemnostiam určite vyhnete.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 02.03.2024
Posledná aktualizácia: 02.03.2024