Dažďové záhrady v meste i na vidieku – ako udržať vodu v záhrade, aké rastliny sú vhodné

Klimatické zmeny pociťujeme čoraz výraznejšie aj v našich krajoch. Časté sú prudké zmeny počasia, výkyvy teplôt a nečakané a silné prietrže mračien, keď stúpajú hladiny riek a dochádza k povodniam. Bola to práve snaha o spomalenie odtoku podzemnej vody, ktorá viedla k vzniku prvej dažďovej záhrady v Marylande. Dažďové záhrady pomáhajú zmierniť následky povodní, udržiavať dažďovú vodu v pôde, filtrujú ju a dopĺňajú tak zásoby podzemnej vody.

Dažďovú záhradu si môže každý vybudovať svojpomocne aj vo svojej záhrade. Poradíme vám, ako na to.

Čo je dažďová záhrada

Pojem „dažďová záhrada“ v našich končinách žiaľ nie je ešte dobre známy, no je dôležité sa o tomto koncepte rozprávať, pretože prináša množstvo výhod nielen pre jej vlastníka, ale aj pre životné prostredie ako také. Dažďová záhrada predstavuje prehĺbeninu, ktorá z pozemku zachytáva dažďovú vodu. Tá do nej steká zo strechy domu, garáže, budov, prístreškov, chodníkov, parkovacích plôch a iných častí záhrady, ktoré sú vyvýšené. Zvrchu tejto dažďovej záhrady rastú rôzne rastliny, trávy a byliny, ktoré zachytenú vodu zužitkujú, pôsobia esteticky a zároveň poskytujú domov a úkryt pre hmyz, motýle, včielky či vtáky.

Koncept dažďovej záhrady vznikol v roku 1990 v Marylande, USA, kde začali dažďové záhrady budovať na predchádzanie a kontrolu znečistenia vodných tokov. Pri silných búrkach a prívalových dažďoch sa totiž stávalo, na voda zo zrážok sa rýchlo prehnala pôdou a smerovala do miestnych riek a potokov. To spôsobovalo znečistenie, záplavy, ale aj vyššie účty za kanalizáciu u miestnych obyvateľov. Dažďové záhrady však dokázali tok vody spomaliť tým, že ju dlhšie zachytili v pôde, odkiaľ sa pomaly odplavila do potokov už prefiltrovaná, vďaka čomu sa predišlo znečisteniu. Budovanie dažďových záhrad má preto široký záber výhod.

Výhody dažďovej záhrady

Ako si vybudovať dažďovú záhradu

Hovorí sa, že správne navrhnutá dažďová záhrada nezachytáva vodu na viac ako 72 hodín a nie je miestom záchytu stojatej vody. Správny návrh sa však odvíja od niekoľkých faktorov, ktoré je potrebné vopred si overiť.

Umiestnenie

V domácich podmienkach sa dažďová záhrada umiestňuje v blízkosti domu, nie však bližšie ako v 10 m vzdialenosti. Túto minimálnu vzdialenosť je vhodné dodržať aj vzhľadom na ďalšie okolité budovy a stavby, dom suseda, garáž, prístreškyy ale aj stromy. Ak by bola dažďová záhrada postavená príliš blízko k základom stavby, spôsobovala by presiaknutie základov, poškodenie koreňovej sústavy stromov a možné škody na majetku. Do úvahy treba brať aj telekomunikačné vedenia, vodomery a plynomery, ktoré by mali byť vzdialené minimálne 1 m.

Rozmery

Rozmery týchto záhrad sa odvíjajú od faktorov ako celková rozloha pozemku, rozloha zastavenej plochy, rozmiestnenie budov a ďalších objektov na pozemku, druh pôdy aj špecifiká povrchu. Hĺbka dažďovej záhrady býva 15 – 30 cm, no mala by sa od hladiny podzemnej vody v konkrétnej oblasti, pričom dažďové záhrady bývajú stavané približne 1 m nad hladinou podzemnej vody. Rozmer dažďovej záhrady stavanej pri bežnom rodinnom dome býva v rozmedzí 10 – 30 m² a jej tvar sa bude odvíjať od objektov na pozemku. Pri výstavbe sa zvykne riadiť aj pravidlom 5:1, čo predstavuje pomer rozmeru rodinného domu a dažďovej záhrady. Dom s rozlohou 100 m² by teda teoreticky mal mať dažďovú záhradu s rozlohou 20 m². Toto pravidlo však nie je absolútne, ale treba zvážiť aj ďalšie, už spomenuté faktory. Ak je napríklad pôda menej priepustná, pomer sa upravuje na 3:1.

Priepustnosť pôdy

Jedným z najdôležitejších faktorov, je priepustnosť pôdy. Ak je pôda menej priepustná, odporúča sa zväčšiť rozmery dažďovej záhrady, avšak v niektorých prípadoch sa môže odporúčať túto záhradu v daných podmienkach ani nerealizovať. Priepustnosť pôdy sa dá overiť rôznymi testami vsiaknutia, keď sa do zeme vyhĺbi jama, zaleje vodou a sleduje, za aký čas vsiakne voda do pôdy. Takto zistíte, či je vaša pôda prevažne piesočnatá, hlinitá alebo ílovitá. Druh pôdy môžete odhadnúť aj tak, že navlhčený kus pôdy vezmete do rúk – pri piesočnatej pôde ucítite zrniečka piesku, pri hlinitej bude pôda na dotyk hladká a pri ílovitej pocítite, že je zemina lepivá. Piesočnaté a hlinité pôdy sú dobre priepustné a vhodné na výstavbu dažďovej záhrady, ílovité pôdy prepúšťajú menej vody, preto by v niektorých prípadoch v záhradke voda iba stála, čo znamená, že pôda nie je na realizáciu plánu vhodná.

Prívod vody

Prívod vody z odkvapu na dome môžete vyriešiť povrchovo, vyspádovanou priekopou, po ktorej voda stečie na základe gravitácie do nižších vrstiev, do dažďovej záhrady. Môžete však aj z odkvapu priviesť PVC rúru podzemne. Tá bude skryto, pod zemou, privádzať dažďovú vodu priamo od vášho domu až do záhrady. Ak máte aj zeleninovú záhradu či okrasné záhony, ktoré polievate, môžete prívod vody kombinovať s osadením sudu, do ktorého bude dažďová voda zo strechy stekať. Takto budete mať vodu na polievanie vždy pripravenú.

Výstavba

Po zvážení spomínaných faktorov si zvoľte rozmer aj tvar dažďovej záhrady. Ten si môžete najprv zakresliť do plánu, aby ste presne vedeli, akú hlbokú a širokú dieru vyhĺbiť, ale aj to, akým spôsobom do záhrady privediete odtokovú vodu. V záhrade si následne vymerajte stanovený rozmer, na čo môžete použiť kolíky a špagát. Na základe vymeraného obvodu môžete začať vykopávať zeminu do hĺbky 15 až 30 cm. Vykopaná plocha by mala byť rovná, odstránená zemina môže byť použitá po bokoch ako násyp.

Stekajúcu dažďovú vodu z domu môžete priviesť vykopaním úzkeho žľabu, ktorý sa vysype kamienkami, alebo podzemnou PVC rúrou, ktorá povedie priamo z odkvapu. Vykopanú priehlbinu následne vrstvite jutovinou, zasypete kamienkami (štrkom), ktoré sa prikryjú opäť jutovinou, po ktorej nasleduje vrstva substrátu. Tá by mala byť zmesou piesku, hliny a rašeliny, príp. použite akýkoľvek priepustný substrát vhodný pre vami vybrané rastliny. Substrát môžeme obohatiť aj o kompost a dodať tak rastlinám živiny. Vrch sa pokryje vrstvou mulču. Do takto pripravenej dažďovej záhrady môžete začať vysádzať rastliny.

Rastliny do dažďovej záhrady

Do dažďovej záhrady možno sadiť miestne aj cudzokrajné rastliny. Vhodné sú trávy a rastliny rastúce v blízkosti vodných tokov, no dôležité je, aby rastliny zvládali nápory vody, premokrenie a zároveň možné suchšie obdobia. Odporúča sa preto kombinovať rastliny, ktoré potrebujú veľa vlahy, a rastliny potrebujúce priemernú závlahu. Rastliny potrebujúce vlahu by mali byť umiestnené v strede, kde je záhrada najhlbšia, ostatné rastliny zas po okrajoch.

Do výberu sa často dostane asta, alchemilka, helénium, konopáč, kosatec, mäta vodná, kuklík potočný aj puškvorec. Z okrasných trávje to napr. ľaliovka, ostrica, proso či sitina. Modrými kvetmi zaujme nezábudka a ježibaba modrá, žltými rudbekia, dofialova kvitne echinacea aj vrbica. Z nízkych porastov sa vysádza čerkáž, záružlie močiarne so žltými kvetmi, z krov je obľúbený muchovník.

Starostlivosť a údržba

Potom, ako sa zasadené rastliny úspešne príjmu, nasleduje už len pravidelná údržba dažďovej záhrady. Tá je úplne jednoduchá a stačí sa jej venovať skutočne len raz za čas. Spočíva v prehliadnutí dažďovej záhrady – kontroluje sa zdravie rastlín, pokrývka mulču a celkový stav záhrady. Ak sú rastliny napadnuté škodcami alebo chorobami, je potrebné sa im osobitne venovať. Ak sa v záhrade vyskytla burina, je treba ju vyplieť. Vrstva mulču sa môže postupom času zmenšovať, preto by sa mal dopĺňať. Najviac starostlivosti o dažďovú záhradu vám zaberie akurát polievanie rastlín v lete, ak sa vyskytne dlhšie obdobie vysokých teplôt bez zrážok. Po zvyšok roka je však údržba minimálna.

Cena dažďovej záhrady

Pri plánovaní výstavby dažďovej záhrady je potrebné zvážiť aj to, aký rozpočet ste na jej výstavbu ochotní investovať. Cena však nie je jednoznačná – závisí od toho, či si necháte záhradu navrhnúť, alebo ju vytvoríte sami, či si ju necháte postavať, alebo sa do práce pustíte vy. Záleží od toho, aký drahý a odkiaľ zoženiete materiál, teda geotextíliu, štrk, substrát, kompost, mulč, príp. aj prítokovú PVC rúru. Cena závisí aj od veľkosti vašej dažďovej záhrady, keďže od toho sa bude odvíjať množstvo materiálu. A v neposlednom rade závisí aj od množstve a druhov rastlín, ktoré si vyberiete. Pri svojpomocnej realizácii vás môže záhrada vyjsť na 100 – 300 eur, no ak si s výstavbou necháte pomôcť, môže vás to vyjsť aj na desaťnásobok tejto sumy.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 08.08.2024
Posledná aktualizácia: 08.08.2024