Mrazuvzdorné granátové jablko – pestovanie zo semienka vonku i v črepníku

Zaujímavé ovocie, ktoré vás osvieži počas dlhých letných dní a v zime vám doplní vitamíny na zlepšenie vašej imunity. Niektorí ho milujú, niektorí ho nikdy neochutnali a iní ho zas berú ako originálne ovocie na ozvláštnenie ich jedálnička. Nech už máte ku granátovému jablku akýkoľvek vzťah, tak by ste si ho raz za čas mali dať, hlavne kvôli jeho skvelým účinkom na naše zdravie.

Granátové jablko je plodom granátovníka púnskeho (Punica granatum). Aj keď je to exotické ovocie, tak ho už viete veľmi ľahko zohnať aj v našich klasických supermarketoch. V dnešnom článku vám povieme všetko o granátových jablkách, ich účinkoch na zdravie, ako ich čistiť bez toho, aby to vo vašej kuchyni vyzeralo ako po vražde. No a primárne sa budeme v tomto článku venovať aj pestovaniu granátového jablka. Je to najzdravšia možnosť a keď si toto ovocie sami vypestujete, tak vám bude chutiť o čosi viac.

Základné informácie o granátovom jablku

Granátové jablko je špecifické hlavne svojou výraznou rubínovou farbou. Hlavnou časťou, ktorá nás pri tomto ovocí zaujíma, sú jeho semiačka schované pod hrubou kôrou. Tieto semiačka sú obalené v sladko-kyslej dužine. Odborne sa tieto semiačka nazývajú arily. Svoj názov získalo toto ovocie na jednej strane vďaka tvaru, keďže zvonku pripomína klasické jablko, no zároveň pochádza jeho názov z latinského slova, ktoré v preklade znamená „zrnité“.

Poznáme a pestujeme ho už 5 000 rokov. V Grécku je granátové jablko hlavne symbolom plodnosti, lásky, šťastia a tradíciou bolo hádzanie semienok novomanželom pod nohy pri východe z kostola. Prirodzene sa vyskytuje hlavne v teplejšom podnebí – v oblasti Stredomoria, na severe Afriky, no originálne pochádza z oblasti dnešného Iránu. Odtiaľ putovalo až do Indie. V starovekom Egypte bolo granátové jablko považované za symbol prosperity a ambícií. Používali ho na liečbu pásomníc a iných infekčných chorôb.

Keďže sa stalo veľmi obľúbeným, pestuje sa v súčasnosti vo všetkých oblastiach s teplým podnebím, kde je dostatok slnka. Na severnej pologuli je sezóna jeho dozrievania od septembra do februára, na južnej od marca do mája. Ker granátovníka rastie vo svojom prirodzenom prostredí do výšky 6 až 10 metrov, má pichľavé konáre a dokáže rásť desiatky rokov. Zaujímavosťou je, že sa granátovník vo Francúzsku dožil až 200 rokov.

Dá sa toto jablko pestovať aj v našich podmienkach?

Pestovanie exotického ovocia v našich zemepisných šírkach už nie je v súčasnosti ničím výnimočným. Je to spôsobené aj tým, že sa pomaly zvyšuje ročná priemerná teplota na našom území a hlavne na juhu Slovenska sú už podmienky na pestovanie rôznych druhov ovocia veľmi priaznivé. Nie je ničím výnimočným, ak u niekoho v záhrade nájdete figy, citróny alebo melóny. Už ani nie je potrebné sa o tieto rastliny nejako špeciálne starať a u nás dokážu veľmi jednoducho vyrásť, takže si ich môžete pestovať aj vy doma.

Pravdepodobne by ste sa do toho púšťať nemali v prípade, ak bývate v severných okresoch Slovenska. Tam je aj obdobie leta mierne a nebýva tam toľko slnka ako na juhu. Rozhodnutie je na vás a ak to chcete aspoň vyskúšať, tak z chuťou do toho a nenechajte sa ničím odradiť. Jednoznačne vďaka tomu získate skúsenosti a dozviete sa niečo nové. Najideálnejším spôsobom, ako začať s pestovaním granátového jablka doma, je kúpiť si predpestovaný krík, ktorý je už voči vonkajším podmienkam odolnejší a nie je až taká vysoká pravdepodobnosť, že by vám uhynul.

Všetko o pestovaní granátového jablka

Sú dva spôsoby, ktorými môžete s pestovaním začať – budete pestovať granátové jablko od jadierka alebo si už zakúpite zakorenený krík, čo sme spomínali už aj vyššie.

Pestovanie zo semienok

Granátovník môžete rozmnožovať pomocou semiačok alebo vegetatívne. Rozmnožovanie prostredníctvom semien sa odporúča hlavne pri nešľachtených odrodách, kde máte istotu, že vám začne plodiť už po 3 rokoch od vysadenia. Vegetatívne rozmnožovanie sa preferuje pri šľachtených odrodách, kde budú mať novo vzniknuté rastliny rovnaké vlastnosti, ako ich „rodičia“.

Výhodou pestovania zo semienok granátového jablka je, že vôbec nie je náročné docieliť ich zakorenenie. Nepotrebujú žiadnu špecifickú starostlivosť a klíčia pomerne rýchlo. Ako prvé je potrebné očistiť ich od dužinatej vrstvy, ktorá sa nachádza na povrchu a mali by ste ich vysadiť do predpripravenej pôdy, do hĺbky približne 1,5 centimetra.

Čo sa týka podmienok, pri ktorých majú semiačka klíčiť, tak dôležitá je správna teplota. Tá by mala byť na úrovni klasickej izbovej teploty, čiže približne od 19 do 23 stupňov Celzia. Takto ju treba udržiavať najbližších 30 – 40 dní, pretože toľko budú semiačka klíčiť. Ak by ste uložili semiačka na slnko alebo ich necháte klíčiť pod špeciálnymi lampami, tak dobu klíčenia dokážete skrátiť až o polovicu. Snažte sa teda dopriať granátovému jablku čo najviac svetla a tepla, pretože to sú ideálne podmienky na jeho zakoreňovanie.

Vegetatívne rozmnožovanie

Pri vegetatívnom rozmnožovaní začínajú všetky odrody granátovníkov rodiť už po 3 rokoch. Odrezky, ktoré by mali mať dĺžku približne 25 centimetrov by ste mali odobrať z jednoročných drevnatých výhonkov. Ako prvé je potrebné odstrániť všetky listy a vysadiť ich do rašelinovo-pieskového substrátu, ktoré bude umiestnené na teplom, ale tmavom mieste. Pred vysadením je dobré odrezky stimulovať práškovým stimulátorom.

Poslednou metódou, ktorou môžete rastliny rozmnožovať a získať tak nové, je vzdušné potápanie. Veľmi jednoducho vám to pôjde aj s využitím výmladkov či odkopov, ktoré sú už zakorenené. Máte tak väčšiu istotu, že sa v pôde naozaj uchytia a nestane sa, že by vám zhnili alebo vyschli. Tieto metódy odporúčame hlavne pre začiatočníkov v pestovaní.

Starostlivosť o krík granátového jablka

Keď už vám semiačka vypučali a vyrástol z nich stromček, alebo ste si ho už takýto kúpili, tak začína proces starostlivosti, aby ste sa dočkali vytúženej úrody. Mali by ste brať do úvahy, že granátové jablko pochádza zo stredomorskej klímy, takže je zvyknuté na mierne zimy a horúce letá. Takéto podmienky by ste mu mali vytvoriť aj počas rastu. Najnižšiu teplotu, ktorú dokáže zniesť je približne do -15 stupňov Celzia. Pod umelým zateplením dokonca prežije aj pri -20 stupňoch Celzia. Ideálne by ste ho mali presadiť do skleníka, zimnej záhrady alebo menšie formy môžete pestovať aj v byte.

Podstatné je, že mu vyhovuje suché a teplé prostredie, dobre znáša aj vyššie teploty, no vtedy ho treba viac polievať. Inak si na vodu moc nepotrpí a stačí ho polievať menej, aby nezačal hniť od koreňov. Veľmi vlhké prostredie ovplyvňuje aj vývoj plodov, ktoré môžu na základe toho začať praskať. Ideálna je mierne zásaditejšia, kriedová alebo vápenatá pôda. Zároveň by mala byť ľahká a dostatočne priepustná, s primeranou zásobou humusu.

K starostlivosti patrí aj tvarovanie kríka a jeho rez. Základom východného aj udržiavacieho rezu je, aby boli všetky konáre dobre oslnené. Je viacero foriem, v ktorých môžete granátovník pestovať – v podobe riedkeho kríka s priestorovým alebo stenovým rozložením, stromu s nízkym kmeňom, kotlovej koruny zo 4 základných konárov a v podobe stenových tvarov. Orezávať by ste mali stromček aj vtedy, keď sa po zime začnú zvyšovať teploty. Pri skracovaní konárov je dôležité vonkajšie očko, aby sa koruna otvárala. Odstrániť by ste mali na odľahčenie aj zahusťujúce a choré výhonky, tak strom ochránite. Pri reze sa vyhýbajte plodonosným čapíkom, ktoré budú plodiť ovocie až 4 roky.

Odrody granátového jablka

Každá odroda granátového jablka sa v niečom odlišuje a bolo vyšľachtených množstvo druhov, aby sa pestovali čo najlepšie alebo aby stromy rodili čo najviac jabĺk. Prírodné odrody granátovníkov majú len jednoduché kvety, no v súčasnosti sú vyšľachtené aj plnokveté formy a podľa toho ich dokážete rozoznať. Čo sa týka pestovania alebo podmienok vykvitnutia, tak sa až tak nelíšia, no rozdiel je jedine v dĺžke kvitnutia.

Rastliny s jednoduchými kvetmi rodia u nás raz do roka, no v ich prirodzených oblastiach výskytu s najlepšími podmienkami dokážu rodiť aj niekoľkokrát do roka. Plnokveté rastliny rodia od jari, kedy máte na strome prvé plody, až do jesene. Aj preto vám viac odporúčame hlavne tie vyšľachtené druhy. Vyšľachtené boli aj špeciálne kríky bez tŕňov, ktoré slúžia primárne na dekoratívne účely. Najrozšírenejšími odrodami granátovníkov sú Flore pleno, Albo plena alebo Legrellei.

Nutričné hodnoty a vitamíny granátového jablka

Údaje ohľadom jedného stredne veľkého granátového jablka sú takéto – má 128 kilokalórií, z toho obsahuje 2 gramy tukov, 29 gramov sacharidov a 3 gramy bielkovín. Navyše sa skladá zo 6 gramov vlákniny a 5 miligramov sodíka. Množstvo kalórií primárne tvoria sacharidy. Od sacharidov treba odlišovať cukry, ktorých je v granátovom jablku 21 gramov. Je zaujímavé, že šťava z granátového jablka má iné nutričné hodnoty. 100 ml šťavy obsahuje 134 kilokalórií, 33 gramov sacharidov, z toho 31 gramov cukru a je bez vlákniny.

Semienka z granátového jablka obsahujú množstvo telu prospešných látok. V prvom rade obsahujú množstvo vody, takže aj vďaka tomu zostane vaše telo hydratované a ak neradi pijete veľký objem čistej vody, tak svoj pitný režim môžete zlepšiť aj takto. Ďalej sa tam nachádza spomínaný sodík, draslík a horčík. Typická je aj jeho kyslá chuť, takže je jasné, že obsahuje aj vitamín C a niektoré vitamíny skupiny B. Dôležitými zložkami granátového jablka sú aj polyfenoly, čo sú antioxidanty dôležité pre zbavovanie nášho tela odpadových a škodlivých látok. Tiež sa podieľajú na funkčnosti trávenia a udržiavajú cievy pre ideálny krvný tlak.

Dôvody, prečo by ste mali jesť granátové jablko pravidelne

Je viacero dôvodov, prečo by ste mali toto ovocie zaradiť do svojho jedálnička. A už ste to pochopili pravdepodobne aj podľa toho, aké všetky prospešné látky sa v jeho semiačkach nachádzajú. Určite by ste si mali prečítať aj o tom, čo všetko dokáže pre naše telo urobiť a aké sú jeho komplexné účinky.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 07.08.2024
Posledná aktualizácia: 07.08.2024