Muchovník – odrody, rozmnožovanie, rez a presádzanie

Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) nazývaný  i juneberry,  pochádza z oblasti Severnej Ameriky a Kanady. V závislosti na chladné oblasti jeho domoviny, sa stal veľmi odolným na nízke a mrazivé teploty. 

Jeho pestovanie je nenáročné. Vyžaduje si vhodnú pôdu a dostatočnú zálievku. Rastie v podobe malých kríkov alebo stromčekov, čo sa odvíja od kultivaru. Najčastejšie pestované kultivary na našom území sú tzv. Theissen, Smoky, Northline, Regent, Martin. Vzhľadom na jeho plody, ktoré nápadne pripomínajú čučoriedky, je označovaný aj za tzv. indiánsku čučoriedku. 

Jeho pestovanie sa rozšírilo najmä vďaka magickým účinkom jeho plodov. Na tých si pochutnávajú nielen zvieratá, ale i ľudia. Sú veľmi zdravé a prospešné pre organizmus. Muchovník kvitne koncom jari, pričom plody si uchováva počas celého leta. Z modrofialových bobúľ sa dajú pripraviť rôzne dobroty a pokrmy, či už v podobe sirupov, džemov alebo koláčov. 

Prečo vysadiť muchovník

Chutné a extrémne zdravé ovocie muchovníka je len prvým dôvodom, prečo nie je na škodu vlastniť aspoň zopár rastliniek. Tieto kríky majú i ďalšie výhody. Prvou z nich je, že slúžia ako skoro celoročná ozdoba záhrady. Skoro na jar sa na nich objavujú biele kvety, neskôr lístky, v lete sú obsypané plodmi, no a na jeseň sa ich listy sfarbia dočervena a na kríku ostanú aj počas prvých zimných mesiacov.

Výhodou muchovníkov je tiež ich malý vzrast, vďaka čomu sú vhodnou voľbou pre majiteľov menších záhrad. Ide o dolné a nenáročné rastliny, ktoré nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť. Muchovníky môžete využiť aj na výsadbu jedlého živého plota. V takomto prípade ich vysaďte do radu s 1,5- až 2-metrovými medzerami medzi jednotlivými rastlinami.  

Muchovník verzus čučoriedky

Muchovník v skutočnosti nemá s čučoriedkami vlastne nič spoločné. Áno, plody sa na čučoriedky nápadne podobajú, pre niekoho môžu mať aj podobnú chuť. Na rozdiel od nich však muchovník porastie aj v mierne zásaditej pôde, ktorú má na záhrade väčšina z nás. Preto sa nemusíte zaťažovať vykopávaním jám, oddeľovaním vašej pôdy od kúpenej rašeliny a jej priebežným prekysľovaním.

Ďalším mínusovým bodom pre čučoriedky je ich plytký koreňový systém, ktorý potrebuje patričnú dávku pozornosti, ako pravidelnú zálievku počas sucha a ochranu pred premrznutím v zime. Muchovník je na zálievku náročný len v prvých rokoch. Statnejšie rastliny dokážu bez problémov prežiť aj dlhé obdobia sucha a tepla. Naopak, v zime týmto rastlinám nerobia problémy teploty až do -40 °C.

Kedy a ako vysádzať muchovník

Najvhodnejšou dobou na výsadbu muchovníka je jar alebo jeseň, podobne ako pri iných ovocných kríkoch či stromoch. Ak by ste si rastlinky zaobstarali uprostred leta, pokojne ich vysaďte, doprajte im však o čosi viac vody. Najprv si vyberte vhodné miesto, ideálne také, kde svieti slnko aspoň 6 hodín denne. Pokiaľ sa chystáte vysadiť viacero rastlín, počítajte s tým, že medzi nimi musíte nechať medzery veľké cca 2 metre. Ak by ste ich zasadili bližšie k sebe, časom by nemuseli mať dostatok miesta, čo sa odzrkadlí na nižšej úrode alebo ich celkovom chradnutí.

Na vybranom mieste vykopte jamu. Jej hĺbka závisí od veľkosti koreňového balu vášho muchovníka. Snažte sa ho zasadiť rovnako, ako keby rástol v kvetináči, teda nie nižšie ani vyššie. Muchovník nepotrebuje vyslovene kyslú pôdu, na druhej strane nie je schopný rásť v pôde bohatej na vápnik. Na dno jamy môžete nasypať asi 5 – 10 cm vrstvu dobre vyzretého záhradného kompostu, ktorý podporí zakoreňovanie rastlín. Ak ho nemáte k dispozícii, nič hrozné sa nedeje. Do jamy nakoniec nalejte väčšie množstvo vody a počkajte, kým mierne nevsiakne. Teraz môžete posadiť muchovník a zeminou zasypať jeho korene.

Ako na jeho pestovanie?

Indiánskej čučoriedke sa darí v hlinitých, piesočnatých a ílovitých pôdach. Najviac jej  vyhovuje hlinito-piesočná zemina s ph 6,0 až 7,8. Vhodné stanovisko pre muchovník je na výslní. Je schopný rásť i v polotieni, no na plný rozkvet je najvhodnejšie stanovisko s dostatočným slnečným žiarením. 

Vysádzať ho môžete prakticky kedykoľvek. Nepotrpí si na pravidelné hnojenie, napriek tomu môžete jeho rast podporiť výživou. Ideálne je prihnojiť ho začiatkom mája a koncom júna. Dorastá do výšky až 5 metrov.

Zálievka je dôležitá!

Dôležité je dávať si pozor na to, aby nebola pôda presýtená vodou. Pre neustály prísun vody si muchovník vyžaduje pravidelnú zálievku. Docieliť vlhkú zeminu a nie prevlhnutú, preto nemusí byť vždy najjednoduchšie. Pokiaľ je váš muchovník umiestnený v piesočnatej pôde, vyžaduje si častejšie zalievanie, z toho dôvodu, že piesok vysáva vodu oveľa rýchlejšie ako íl.

Taktiež netreba zabudnúť ani na podnebie, pokiaľ je muchovník vysadený vo vlhkom prostredí, prirodzene, potrebuje menej vody pre svoj rast.

Kedy ho zrezať?

Prvé tri roky od výsadby muchovníka nie je potrebné jeho zrezávanie. Samozrejme, priebežné odstránenie poškodených častí sem nepatrí. Najlepšie je zrezávať v období jari. Pri zrezávaní sa snažíme o čo najlepšie prevzdušnenie koruny. Hlavný rez muchovníka vykonávame až po 6 – 9 rokoch od jeho výsadby.  

Po vývoji kvetných púčikov odstránime vrcholový rastový púčik, čím podporíme rast bočných výhonkov. Je dôležité, aby bol rez vykonaný v správnom čase – buď  na začiatku vegetačného obdobia, alebo po spomínanom vývoji kvetných púčikov.

Priebežná starostlivosť o muchovník

Ako sme si povedali už viackrát, muchovník nepotrebuje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Predsa len, ak mu jej doprajete aspoň trochu, odvďačí sa vám vyššou úrodou, rýchlejším rastom a celkovým vzhľadom. I keď muchovník zakoreňuje pomerne hlboko, zaburinená zemina v jeho okolí mu dokáže uberať pomerne veľa živín. Preto ju pravidelne okopávajte (ručné vytrhávanie buriny je o čosi bezpečnejšie) alebo mulčujte.

Muchovníky ocenia aj občasné prihnojenie organickým hnojivom. Najlepšou dobou je jar. Ideálny je vyzretý kompost, poprípade menšie množstvo kravského hnoja. Pravidelné hnojenie je potrebné len pri muchovníkoch zasadených vo vyslovene piesočnatej pôde, ktorá je chudobnejšia na živiny a taktiež ich nedokáže dostatočne dlho zadržiavať. Z kríkov nezabudnite pravidelne odoberať poškodené listy a konáriky.

Ako zvýšiť úrodu

Muchovník len málokedy nerodí, aj napriek tomu však existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu úrodu znížiť alebo zvýšiť. Rastliny začínajú rodiť 2. až 3. rok po výsadbe, preto na nich nezanevrite, ak nebudú plodmi obsypané hneď po ich zakúpení.

Výber vhodnej odrody

Muchovníky, ktoré si kúpite u nás, nepatria k pôvodným odrodám. Jednotlivé kultivary preto ponúkajú odlišné množstvo úrody, ktorá môže dozrievať v rôznu dobu, niektoré odrody sú vhodné na pestovanie na priamom slnku, iné zas v polotieni. Rozdielna je aj dlhovekosť a výzor kríkov. Výber vhodnej odrody je v podstate 80 % úspechu, preto mu venujte dostatok pozornosti.

Choroby a škodce muchovníka

Muchovník skutočne trpí chorobami len málokedy a má aj málo prirodzených škodcov. Výnimočne ho zvykne napadnúť bakteriálna spála jadrovín (niekedy nazývaná aj ako bakteriálna spála ružokvetých – najmä v staršej literatúre). Ochorenie spôsobuje baktéria Erwinia amylovora, ktorá napáda všetky časti rastliny. Spozorujete ho na základe hnednutia až černenia postihnutých miest, na ktorých sa zvyknú objaviť aj kvapky hnedého slizu. Preventívna ochrana je veľmi náročná, pretože ochorenie postupuje extrémne rýchlo. Do istej miery môžu rastlinám pomôcť meďnaté postreky, ktoré je potrebné preventívne aplikovať na jeseň, po opadnutí listov, pred kvitnutím alebo na začiatku tvorby plodov. Pokiaľ baktéria muchovník napadne, nesnažte sa ho zachraňovať, a čo najskôr ho odstráňte a spáľte.

Zo škodcov vás môžu potrápiť najmä vtáky, ktoré rady ozobávajú plody. Jediným riešením je ich plašenie alebo ochrana kríkov sieťami. Na plodoch si zvyknú pochutnať aj rôzne druhy bzdôch. Kým však nedôjde k ich výraznému premnoženiu, nemali by zásadným spôsobom ovplyvniť množstvo vašej úrody.

Ako rozmnožiť muchovník

Muchovník môžete rozmnožovať zo semien, odrezkov, takzvaných odkopkov alebo vrúbľovaním. Úspešnosť a spôsob rozmnožovania závisí od druhu muchovníka, ktorý pestujete, a taktiež od jeho životaschopnosti. Rozhodujúca je aj rýchlosť rastu mladých rastlín. Niektoré odrody, napríklad „Alaska“, vyrastú za rok aj o viac ako 30 cm. Na druhej strane sú tu pomalšie rastúce muchovníky, napríklad odroda Thiessen.

Rozmnožovanie semenami

Rozmnožovanie semenami nie je isté a zároveň extrémne zdĺhavé. Mnohé odrody muchovníkov sú totiž hybridmi, no a z takýchto semien vám vyrastie „niečo“, čo nemusí byť muchovníkom. Druhým problémom je ich klíčivosť a životaschopnosť. Niektoré semená nemusia ani začať klíčiť, iné sa zas nedožijú jedného roka.

Ak by ste sa do toho predsa len rozhodli pustiť, semená vysejte na jeseň priamo na vonkajšie stanovisko. Pri predpestovaní priesad je dobré semená počas zimy nechať vymrznúť a vysiať skoro na jar, do výživného substrátu v interiéri.

Rozmnožovanie z odrezkov

Rozmnožovanie z odrezkov sa ukazuje ako najjednoduchšie a najúspešnejšie. Odrezky odoberajte zo strednej časti zdravých rastlín. Mali by byť polo-drevnaté a dlhé cca 9  – 14 cm. Odstráňte z nich všetky listy, okrem dvoch vrcholových, a tie skráťte na polovicu. Následne odrezky zapichnite do menej úrodného substrátu. Vhodný je napríklad piesok s prídavkom hydrogélu alebo rašeliny. Čistý kompost či iný substrát bohatý na živiny by mohol spôsobiť odhnívanie častí odrezkov pod zemou. Je možné taktiež použiť stimulátor zakoreňovania, nie je to však nevyhnutné. Substrát udržiavajte vlhký, nie premokrený. Je dobré ho zakryť igelitovým vrecúškom alebo jednotlivé odrezky prikryť sklenenými zaváracími pohármi.

Rozmnožovanie vrúbľovaním a z odkopkov

Vrúbľovanie je vhodné len pre skúsenejších záhradkárov. Niektoré odrody navyše takéto rozmnožovanie netolerujú najlepšie. Postup je rovnaký ako pri vrúbľovaní iných ovocných drevín a kríkov. Muchovníku by sa malo dariť na podpníkoch z hlohu alebo jarabiny.

Odkopky, teda mladé rastlinky, ktoré začnú vyrastať okolo dospelých muchovníkov, je potrebné odobrať aspoň s niekoľkými korienkami. Pokiaľ budú pevne prirastené ku koreňovému systému dospelej rastliny, použite nožnice alebo nôž. Ihneď po ich odobraní ich zasaďte na nové stanovisko. Je možné aj ich zakorenenie v kvetináči, dajte si však pozor, aby substrát nepreschol.

Kedy zbierať, ako skladovať a ako spracovať plody muchovníka

Zrelé plody muchovníka zbierajte priebežne. V prípade, ak ich budete chcieť spracovať do podoby šťavy, nechajte ich na kríkoch o čosi dlhšie, do chvíle, keď budú na dotyk mäkké. Plody je možné mraziť aj sušiť. Sušené sa hodia najmä na prípravu liečivých čajov. Môžete z nich pripraviť lekváry, džemy, ovocné šťavy či dokonca víno. Čerstvé sa hodia do koláčov, jogurtov alebo smoothies, samozrejme, dajú sa jesť aj surové.

Pozitívne účinky plodov na náš organizmus

V priebehu letných mesiacov je muchovník schopný vyprodukovať až 10 kg ovocia. Bobule muchovníka sú veľmi podobné s čučoriedkou. Sú takmer totožné farbou i veľkosťou. Okrem toho, že sa dajú konzumovať plody tejto rastliny, možno zbierať i jej listy, z ktorých sa dá lúhovať čaj. Ten pôsobí priaznivo na tráviaci systém.

V plodoch sa nachádza veľké množstvo vitamínov a prospešných látok pre náš organizmus, ktoré pôsobia protizápalovo a majú schopnosť tlmiť bolesť. Polyfenolové zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v plodoch, zabraňujú poškodeniu DNA, spomaľujú starnutiu a pôsobia ako prevencia pred kardiovaskulárnym ochorením.

Plody muchovníka majú vysoký obsah antioxidantov. Tieto úžasné plodiny sa využívajú aj v tradičnej čínskej medicíne. Svoje zastúpenie si našli aj v indiánskych kmeňoch, kde ich podávajú matkám po pôrode, buď formou plodov alebo výluhu z lístkov. Pomáhajú znižovať  a regulovať krvný tlak. Odvar z kvetov tejto rastliny posilňuje srdce a pľúca.  

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 14.02.2024
Posledná aktualizácia: 14.02.2024