Parozábrana na strop, pod sadrokartón aj plech – Návod od A po Z

Zobytnenie podkrovia, či už dodatočné alebo pri realizácii novostavby si vyžaduje dôkladné zateplenie strechy. Pri tomto procese je dôležitý každý detail a jedným z tých často opomíjaných je správne použitie tzv. parozábrany.

Čo to vlastne je, aké sú jej funkcie a vlastnosti? V našom článku sa dozviete aj praktické informácie o montáži parozábrany. Prezradíme vám aj to, akým chybám sa treba vyvarovať. Čítajte ďalej.

Čo je parozábrana a prečo je dôležitá

V interiéri priemernej domácnosti sa vytvorí denne odhadom 12 litrov vodnej pary. Vzniká pri varení, sušení prádla, produkujú ju rastliny i ľudia. Prirodzene vlhký vzduch je možno dobrý pre naše zdravie, no rozhodne nie pre stavebné konštrukcie.

Vplyvom rozdielu teplôt a tlakov medzi interiérom a exteriérom nastáva tzv. difúzia vodnej pary a tá stúpa hore a preniká cez strechu do izolácie. Ďalším javom, ktorý doslova vyťahuje vzduch a tým aj vodnú paru je tzv. konvekcia – tá je spôsobená termickým prúdením alebo podtlakom, vo väčšine prípadov spôsobeným prúdením vetra.

Týmito spôsobmi sa vodná para dostane do izolácie, kde je teplota nižšia a para kondenzuje. Izolácia sa zvlhčuje a stráca svoje izolačné schopnosti – skúste si napr. predstaviť, že by ste si na jeseň alebo v zime obliekli mokrý sveter. Príliš by vás neizoloval a teda nechránil od zimy. Pre tepelnú izoláciu je teda maximálna dovolená kondenzácia na úrovni 500 g vodnej pary na m² za rok. Tento jav pomôže zastaviť práve parotesná fólia, nazývaná tiež parozábrana.

Funkcie parozábrany:

Parozábrana však nie je obyčajná plastová alebo hliníková stavebná fólia. Je vyhotovená zo špeciálnych materiálov, zaručujúcich nepriepustnosť ale aj pružnosť a dlhodobú tepelnú i mechanickú odolnosť. Jednou z častejších chýb pri konštrukcii podkrovia je práve šetrenie na materiáloch a nahrádzanie parotesnej fólie nejakou stavebnou fóliou s úplne iným určením. 

Vlastnosti parotesných fólií

Najdôležitejším kritériom pri posudzovaní vlastností parotesnej fólie je tzv. faktor difúzneho odporu, označený písmenom gréckej abecedy μ (čítajte ako „mí“). Jej hodnota vyjadruje násobok odolnosti  materiálu parozábrany oproti odolnosti vzduchu s rovnakou teplotou. Napríklad, ak pre parotesnú fóliu platí, že jej μ = 100 000, potom má 100 000-krát väčší odpor voči difúzii vodnej pary, než vzduch. Častejšie sa však stretnete s odvodenou veličinou, nazvanou ekvivalentná difúzna hrúbka. Tá berie do úvahy aj hrúbku použitej parotesnej fólie a je násobkom tejto húbky a faktorom difúzneho odporu μ. Označuje sa písmenom S_d a udáva sa v metroch. Jej hodnota doslova vyjadruje, že fólia má rovnakú difúznu schopnosť, akú má vrstva vzduchu s hrúbkou S_d.

Parotesné fólie môžeme rozdeliť do štyroch skupín:

Niektoré parotesné fólie majú aj už spomínanú reflexnú schopnosť, tj. odrážajú teplo, ktoré by inak z interiéru uniklo cez strechu a vracajú ho späť do interiéru. Na to je však nutné splniť dve podmienky – fólia musí byť otočená reflexnou stranou do interiéru a zároveň musí byť vytvorená uzavretá vzduchová medzera medzi touto reflexnou vrstvou a podhľadom – napr. sádrokartónom. Hrúbka medzery by mala byť cca. 4 – 6 cm. Ak by táto medzera chýbala, teplo by sa neodrážalo.

Montáž parozábrany

Určite najlepšou radou v tomto prípade je zveriť montáž parozábrany odborníkom. Pri troške snahy a s dôkladnou prípravou to však môžete zvládnuť i sami. Zlatou radou v prípade svojpomocnej montáže je, že by ste sa za každých okolností mali riadiť pokynmi výrobcu príslušnej fólie a používať iba doplnkový materiál ním odporúčaný. Výrobcovia totiž majú k dispozícii odborníkov, ktorí danú fóliu nielen navrhli, ale taktiež aplikačných technikov, ktorí ju testovali použitím v ostrých podmienkach.

Parozábrana sa montuje na tepelnú izoláciu z pohľadu z interiéru. Môže sa umiestniť aj medzi dve vrstvy tepelnej izolácie, ale je nutné dodržať pomer hrúbok izolácie nad a pod parozábranou. Toto umiestnenie však nie je vhodné pre interiéry s väčším výskytom vodnej pary (kúpeľne, práčovne).

Pri ukladaní a utesňovaní fólie sa riaďte základným pravidlom, že parozábrana musí vytvoriť vzduchotesnú bariéru, cez ktorú vodná para neprenikne. Pásy fólie sa vyrábajú obvykle v šírke 1,5 m a možno ich ukladať v horizontálnom či vertikálnom smere. Mali by sa prekrývať aspoň na šírke 10 cm, aby ste mali istotu, že sú dostatočne utesnené. Lepia sa k sebe špeciálnymi lepiacimi páskami alebo tmelmi, ktoré odporúča výrobca pre konkrétny druh fólie. Pracujte s nimi iba pri teplotách vyšších, než 5 °C aby sa vytvoril dokonale tesný spoj a nikdy nepoužívajte obyčajný akrylátový tmel, prípadne iné univerzálne tmely.

Niektoré parotesné fólie majú lepiacu pásku na sebe prilepenú už z výroby alebo majú zo strany izolácie špeciálnu vrstvu, ktorá pri kontakte s krokvami pôsobí ako suchý zips a prichytí sa na ne, čo značne zjednodušuje jej montáž. Ku krokvám môžete fóliu prichytiť pomocou sponkovačky, prípadne použiť dištančné podložky, ktoré sa do krokiev kotvia samoreznými skrutkami a na konci majú kontaktnú plochu opatrenú obojstrannou samolepiacou páskou. Medzi krokvami a fóliou nechajú dostatočnú medzeru na hrubú vrstvu izolácie.

K stavebným konštrukciám – tj. k stenám a podlahe sa fólia pripevňuje pomocou lepiaceho tmelu, pričom je takisto nutné nechať pri stene či podlahe presah do šírky asi 10 cm. Parotesná fólia sa nesmie dotýkať poistnej hydroizolácie – musí medzi nimi byť vrstva tepelnej izolácie, inak vznikne tepelný most a na danom mieste bude kondenzovať vodná para. Táto chyba sa opakuje najmä pri spájaní fólie s okenným rámom. 

Pokiaľ používate reflexnú parotesnú fóliu, ktorá odráža teplo, nepripevňujte podhľad tesne pod ňu, ale nechajte medzi nimi dostatočnú vzduchovú medzeru (obvykle už spomínaných 4 – 6 cm). Medzeru je vhodné nechať aj pri fóliách bez reflexného účinku, kedy sa vytvorí priestor na kabeláž elektroinštalácie či iné rozvody. Je to rozhodne lepšie, ako viesť elektroinštaláciu pod parozábranou, pretože potom ju budete musieť na viacerých miestach porušiť aby ste kabeláž vyviedli von k zásuvke, vypínaču či k svietidlu.

Príslušné miesta, na ktorých sa fólia kotví na krokvy sponkami, je nutné dodatočne zatesniť lepiacou páskou, ktorou prelepujete pásy fólie medzi sebou. Rovnakým spôsobom je nutné utesniť miesta, na ktorých ste fóliu porušili samoreznými skrutkami pre prichytenie profilov určených na montáž sádrokartónu. Dosť často parozábranou prechádzajú aj rozvody el. energie, počítačových sietí či  potrubia. Aj tieto musíte utesniť, a to buď vhodnými gumovými priechodkami, ktoré dodávajú niektorí výrobcovia, prípadne kombináciou vlastnoručne vystrihnutej a vytvarovanej záplaty z kusu fólie, ktorú dotesníte páskou na lepenie fólie, alebo len páskou samotnou. Dbajte na odporúčania výrobcu.

Najčastejšie chyby v montáži parozábrany

Je vhodné vybrať si a namontovať parozábranu svojpomocne?

V prvom rade, pokiaľ máte k dispozícii projektovú dokumentáciu k domu, ktorá počítala so zobytnením a zateplením podkrovia, budú v nej pravdepodobne uvedené parametre vhodnej tepelnej izolácie a parozábrany.

Ak dokumentáciu nemáte, je vhodné tieto záležitosti konzultovať buď so stavebným projektantom alebo s odborníkmi, ktorých majú k dispozícii výrobcovia parotesných fólií. Tí vám navrhnú riešenie zateplenia podkrovia ušité na mieru a pomôžu vám taktiež s výberom doplnkových materiálov tak, aby všetky komponenty strešného systému boli medzi sebou vzájomne kompatibilné.

Na svojpomocnú montáž by ste si mali trúfať, len ak máte už nejaké predchádzajúce skúsenosti s remeselnými prácami a máte cit pre detaily. Kvalitná montáž parozábrany, pri ktorej musíte dôkladne utesniť každý jeden spoj, je totiž najmä o drobných detailoch.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 08.03.2024
Posledná aktualizácia: 08.03.2024