Pestovanie papriky – sadenie, hnojenie, vylamovanie, choroby, škodce
Paprika, to je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Je pravda, že niekoľko druhov kúpite aj v supermarketoch a na trhoviskách, nie je ale nad to, dopestovať si papriky svojpomocne presne podľa vašej chuti.
Pestovanie papriky nie je žiadna veda, v článku vám poradíme, ako sa o ne starať, aké odrody sú vhodné na pestovanie a ako predchádzať ochoreniam, ktoré papriky postihujú.
Substráty a hnojivá na pestovanie papriky
Bez sadeníc to nepôjde
Pestovanie papriky zo semien je veľmi náročné. Papriky by ste si teda mali, rovnako ako paradajky, predpestovať doma, napr. v kelímkoch od jogurtov, prípadne v špecializovaných nádobách na sadenice, ktoré kúpite v záhradkárskych potrebách. Tam, resp. na trhoviskách môžete často kúpiť aj predpestované sadenice najrôznejších odrôd.
Aj paprike, tak ako paradajke, škodí chladné počasie, preto by ste mali s pestovaním papriky vonku a výsadbou sadeníc do pôdy počkať aspoň do polovice mája, kedy už nebudú hroziť prízemné mrazy. S predpestovaním by ste teda mali začať koncom februára alebo na začiatku marca, keďže sadenice rastú cca 2 mesiace.
Papriky by ste nemali pestovať v rovnakej pôde po sebe alebo po príbuzných rastlinách počas 3 – 5 rokov. Naopak, dariť sa im bude tam, kde boli predtým zasadené tekvice, strukoviny, kukurica alebo koreňová zelenina.
Vysádzať môžete i na balkón
Papriky sú pomerne náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Môžete do nej zapracovať maštaľný hnoj už na jeseň, prípadne granulované kravské hnojivo alebo kompost pri vysádzaní. Hnojom od hydiny používajte opatrne – hrozí vädnutie rastlín (pozri odstavec o chorobách papriky).
Rastliny vysádzajte 40 – 60 cm od seba. Väčšina odrôd paprík sa zaobíde bez opory pri pestovaní, druhy s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie vyviazať o opornú drevenú palicu alebo oceľovú tyč. Týmto druhom odrôd sa ale lepšie darí v skleníkoch.
Pestovanie papriky je možné teda aj v skleníku, fóliovníku či parenisku. Intenzívne teplo im neuškodí, dozrejú skôr a v prípade dostatočného zavlažovania budú mať veľmi bohatú úrodu.
Alternatívnym spôsobom je aj pestovanie papriky v byte – na balkóne či terase, napr. vo veľkom kvetináči, vedre, inej nádobe či vo vreci. Na dne nádoby by mali byť odvodňovacie otvory a taktiež 5 – 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž oddeľte netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Substrát by mal mať hrúbku aspoň 20 cm.
Pestovanie papriky v zime je pomerne problematické, ujmú sa vám skôr menšie druhy chilli papričiek, ktoré nie sú také náročné ako bežné veľké papriky.
Hneď ako paprika povyrastie a začne kvitnúť, je potrebné vylomiť prvý kvet alebo malý plod, poodtrhávať prízemné lístky spolu s prebytočnými odnožami.
Zalievanie, hnojenie a ďalšia starostlivosť
Papriky si potrpia na dostatočné zavlažovanie, 1 rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievajte ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy (rozhodne nie čerstvou studenou vodou zo studne). Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri nedostatočnom zavlažovaní hrozí, že sa plody dostatočne nevyvinú, budú malého vzrastu a budú zasychať ich špičky. Papriku pestovanú v nádobe taktiež zalievajte hojne, no zároveň opatrne, aby ste ju neprepolievali.
Papriku môžete občas aj prihnojiť, najčastejšie sa používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v kvetináčoch či iných nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Hnedé škvrny na plodoch či zasychanie ich špičiek signalizujú nedostatok vápnika. Ten sa môže do rastlín ťažšie vstrebávať v prehnojenej pôde plnej dusíka a draslíka. Dodatočný vápnik môžete paprikám dodať cez prípravky na listovú výživu.
Prvé kvety papriku vyčerpávajú, pričom všetku výživu využíva na ich rast a na tvorbu plodov. Ak však prvé kvety odtrhnete, rastlina bude ďalej rásť, bude robustnejšia a zarodí väčším počtom mohutnejších plodov.
Plody papriky zbierajte priebežne podľa požadovanej veľkosti, nenechávajte ich však na rastline, keď udrú prvé mrazy.
Dátum:
Ak vás už omrzela „umelá“ a nevýrazná chuť paradajok zo supermarketov, prečo si nedopestujete vlastné? Nie je to vôbec zložité – v článku vám poradíme, kedy ich vysádzať, ako sa o ne starať a akým spôsobom a kedy zbierať úrodu.
Čítať celý článok
Choroby a škodce papriky
Najčastejšie choroby postihujúce papriky sú:
- Stolbur papriky – patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien. Prevenciou sú opakované postreky proti cikádkam v júni a v júli – pomôžu prípravky proti voškám, okrem Primoru.
- Suchá škvrnitosť plodov – prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. Prevenciou je dostatočné zavlažovanie, vyrovnaná výživa rastlín a hnojenie listovými hnojivami s obsahom vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny – ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté. Prevenciou je, ak necháte sadenice na slnečné žiarenie postupne privyknúť a odstraňovanie prebytočných výhonkov budete vykonávať pri zamračenom počasí.
- Vädnutie papriky – ide o hubové choroby papriky – pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Sklerocíniovému vädnutiu predídete sadením paprík vo väčších vzdialenostiach, vetraním rýchliarní či zavlažovaním v skorých ranných hodinách.
Najčastejšie škodce na paprikách:
- Roztočec chmeľový – malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 – 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. Zlikvidovať ho môžete chemickými postrekmi.
- Strapka západná – drobný, asi 1 – 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu, účinné látky by ste mali striedať, pretože strapka si na ne rýchlo vytvára rezistenciu.
- Molica skleníková – známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlínné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 – 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Na odchyt dospelých molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.
- Vošky – dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať. Na paprikách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Na priamu konzumáciu i zaváranie
Paprika je veľmi rozmanitá zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov i chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi pálivé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Jalapeno, Trinidad Scorpion, Habanero, atd. Všetky druhy papriky sa do tohto článku nezmestia, prinášame vám teda aspoň tie najobľúbenejšíe.
Najobľúbenejšie odrody paprík:
- PCR – asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Je vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie a používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu.
- Baraní roh zelený – Barkol – poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 – 22 cm dlh a majú vysoký obsah vitamínu C. Baranie rohy sa pre svoju štipľavú chuť hodia na konzerváciu.
- Dolmy F1 – odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýto-zelenej farby. Hodí sa na priamu konzumáciu.
- Slovakia – veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Pestovatelia ju úspešne pestujú aj vo fóliovníkoch.
- Kozí roh Branko – paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby. Majú sladkú chuť a sú vhodné na konzervovanie.
- Paprika jabĺčková – známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú napr. naplnené kapustou.
- Jalahot F1 – chilli – paprika typu Jalapeno (čítaj „chalapeňo“) s intenzívne pálivou chuťou, ktorá je rozšírená v Mexiku a USA. Plody sú drobné, špicaté, dlhé cca 7,5 cm a široké cca 3,5 cm. Môžete ju pestovať na poli, v skleníkoch i vo fóliovníkoch.
Autor článku
Som technik telom i dušou. Odmalička ma bavilo rozoberať a skladať rôzne prístroje a zisťovať, ako fungujú. Podobne dokážem rozobrať na súčiastky...
Pozrite si aj naše inšpirácie
Moderná či retro biela obývačka? Lesklá, matná, s drevom, farebnými doplnkami
Biela obývačka – áno, či nie? Podľa nás je vhodnou voľbou do väčších i menších priestorov, biela sa skvelo kombinuje, preto dokáže zažiariť v každej obývačke.
Oranžová kuchyňa – netradičná, ale vhodná voľba
Vedeli ste, že oranžová ako jedna z mála farieb podporuje chuť do jedla a zmyslový pôžitok z vychutnávania si stravy? Je preto prekvapujúce, že sa v kuchyniach objavuje tak málo. Ak ju...
Žltá spálňa – výber, ktorý neoľutujete
Máte radi žltú farbu? Potom by nemala vo vašej spálni chýbať. POvzbudú váš spánok a krásne presvetlí miestnosť. V žltej spálni sa budete cítiť komfortne.
Publikované dňa: 01.06.2024Posledná aktualizácia: 01.06.2024Hodnotenie článku:
(86.8%)V tejto kategórií nájdete aj:
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniu V článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku? Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň? Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
tento rok sme mali ozaj mizernu urodu - ani nie poctom, paprik boolo celkom dost, ale boli strasne malicke :( to iste aj u nasich susedov.. dufam, ze o rok sa to zlepsi, clovek sa narobi a nic z toho
Erika nie si sama u nás tak isto,uvidíme čo nám prinesie tento rok:(
19.8.2021 Dobrí deň na paprike mi zhnedli listy a odpadávajú prosím rádu.
Ahoj,ako to je stymi prvimi kvetmi,odstranujete ich alebo nechavate?dakujem za odpoved
Zdravím, ja prvé kvety pravidelne odtrhávam, paprika krásne rastie a úroda je vždy dobrá.
Dobrý deň. Ako je to, prosím, s tou teplotou. Cez deň je vyše 20, v noci 13. Paprika " rozchodí " takéto výkyvy alebo teraz ešte nevysádzať ? Ďakujem.
Dobrý deň,
keďže paprika je citlivá na teplotné zmeny, presádzanie sadeníc do záhrady by malo nastať až vtedy, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata a nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Pred výsadbou sadenice papriky postupne aklimatizujte na vonkajšie prostredie v záhrade. Na pár hodín denne sadenice počas 7 dní premiestnite do záhrady na polotienisté miesto bez vetra. Šiesty deň ich môžete nechať vonku aj cez noc a následne ich presadiť.
Prosím vás viete mi niekto poradiť čo mohlo napadnúť papriku, sadeničky sú asi 10 cm vysoké a všetky lístky do rana niečo poodštipovalo, zostali iba upne horné. Ďakujem