Pestovanie paradajok – sadenie, polievanie, choroby a škodce
Ak vás už omrzela „umelá“ a nevýrazná chuť paradajok zo supermarketov, prečo si nedopestujete vlastné? Nie je to vôbec zložité.
V článku vám poradíme, kedy ich vysádzať, ako sa o ne starať, pred akými chorobami a škodcami ich chrániť a akým spôsobom a kedy zbierať úrodu.
Vysádzajte iba z priesad
Paradajky musíte vždy predpestovať, pestovanie paradajok zo semena v našich zemepisných šírkach je totiž mimoriadne náročné. Semená paradajok na predpestovanie zoženiete taktiež v záhradkárskych potrebách, no môžete použiť aj semená plodov z predchádzajúcej úrody.
Vypestovanie takýchto priesad vám potrvá cca 2 mesiace, začnite teda koncom februára až v polovici marca. Cez deň ich udržujte v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Tým podporíte tvorbu koreňového systému a zabránite kvitnutiu.
Príprava pôdy na vysádzanie a výživa
Paradajky sa cítia dobre v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá (pH 5,5 – 7,5).
Nevhodný pre paradajky je pôdny substrát, v ktorom ste za posledné 3 – 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodce. Ak ich na danom mieste žiadne choroby nepostihli, môžete ich tam pestovať opäť (najdlhšie 2 – 3 roky po sebe).
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá zriedením zákvasov z kostihoja, žihľavy, paprade či mrlíka, prípadne z odvaru z cibule, ktorý posilňuje odolnosť paradajok.
Pre pestovanie paradajok na Slovensku máme dobré podmienky od neskorej jari. Vysádzanie paradajok si preto nechajte až na cca polovicu mája, kedy bude nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov definitívne zažehnané (v období po troch „zmrznutých“).
Paradajky vypestujete aj na balkóne
Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravte oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly alebo roxorové tyče určené na betónovanie. Kolík, resp. tyč zatlčte cca 40 cm do zeme.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu zahrňte zeminou, ktorú následne pritlačíte a opäť zalejte vodou, tentoraz ale menším množstvom – zalievajte ku koreňu a nenamočte zbytočne listy.
Väčšie priesady by ste mali ku kolíkom priviazať ihneď, pri menších je nutné počkať, kým vyrastú. Jednotlivé rastliny nesaďte príliš blízko pri seba, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch, ktorý rýchlo osuší listy. Tým predídete vzniku plesní z nadmernej vlhkosti. Paradajky pestované s oporou v podobe kolíka či tyče by mali byť od seba aspoň 60 cm, nízkym a kríčkovým odrodám postačí 40 cm.
U ľudí, ktorí nemajú k dispozícii záhradky, je čoraz populárnejšie pestovanie paradajok v byte. Vhodné sú na to väčšie kvetináče, no problémom nie je ani sadenie paradajok do vedra, rôznych vaničiek, pevných vriec či igelitových tašiek. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).
Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 – 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Prikryte ju kúskom netkanej textílie, aby ju pôdny substrát neupchal.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je ale podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh, vtedy budú mať paradajky na balkóne dostatok slnečného svetla po celý deň.
Dátum:
Viete o tom, že niektoré druhy zeleniny si v záhrade rozumejú lepšie? Podporujú sa v raste a chránia sa navzájom. Ako dobrí susedia. Poradíme vám, čo s čím sadiť, aby vaša záhrada prekvitala.
Čítať celý článok
Starostlivosť nie je iba polievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Pri polievaní sa teda snažte pôdu príliš nerozbahniť a vzniknutý prísušok (uschnutá pôda tvoriaca jeden celok) po polievaní prekyprite motyčkou.
Pri zavlažovaní sa snažte nenamočiť listy, ktoré by tak mohli byť vystavené chorobám. Polievať by ste mali odstátou vodou, ktorá nie je príliš studená. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kedy slnko až tak nepáli a teplotné rozdiely medzi pôdou a vodou nie sú príliš vysoké.
Keď plody paradajok dozrievajú, sú citlivé na intenzívne zavlažovanie, nenechajte preto pôdu okolo rastlín dlho schnúť, aby ste ju následne intenzívne zavlažili – polievajte radšej priebežne a menším množstvom vody. V opačnom prípade môžu paradajky popraskať.
Na vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Z týchto zálistkov sa neskôr môžu tvoriť plody, ktoré pomaly dozrievajú, rastlina pre ne nemá dostatok výživy, čím ju zbytočne vyčerpávajú. Na kríčkových paradajkách zálistky vylamovať nemusíte.
Spodným listom a plodom by ste mali zabrániť dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Choroby a škodce paradajok
Najčastejšie ochorenia paradajok sú:
- Pleseň zemiaková – nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou – opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Niektoré odrody paradajok sú odolné voči plesni.
- Bakteriálna bodkovitosť – bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 – 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky. Napadnuté rastliny by ste mali z porastu odstrániť a zlikvidovať, aby sa ochorenie nešírilo.
- Septóriová škvrnitosť paradajok – Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 – 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok. Ako prevenciu môžete použiť postreky proti fytoftóre.
- Kladospóriová škvrnitosť – listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody. Ako chemickú ochranu môžete použiť prípravky účinné proti fytoftóre a alternáriovej škvrnitosti.
- Hniloba špičiek plodov – choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom – tieto látky brzdia príjem vápnika. Prevenciou je pravidelné zavlažovanie paradajok v období sucha či hnojenie tekutými hnojivami s vyšším obsahom vápnika.
- Slnečný úpal – dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia, najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov. Prevenciou je postupné privykanie sadeníc na slnečné žiarenie a odstraňovanie zálistkov pri slabšom slnečnom žiarení.
Najčastejšie škodce paradajok:
- Pásavka zemiaková – určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhryzávajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu – napr. Match a Nomolt. Odpudíte ich aj vysadením mäty, šalvie, rasce, chrenu, hluchavky či nechtíka v blízkosti paradajok.
- Strapka západná – drobný a štíhly, asi 1 – 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení, napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu, účinné látky by ste však mali striedať, pretože strapka si na ne rýchlo vytvára rezistenciu.
- Molica skleníková – známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlínné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 – 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Na odchyt dospelých molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.
- Vošky – sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Vošky odpudíte aj tým, že v blízkosti rajčín vysadíte kvet s názvom aksamietnica.
Najobľúbenejšie odrody paradajok
- Vysoké odrody – sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Patria sem odrody Behnino F1, Pillicino F1 s ďatlovými plodmi a Perun so žltými plodmi.
- Stredne vysoké odrody – stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Ak vám vyhovujú poloskoré paradajky, no s o niečo menšími plodmi, siahnite po odrodách Parto F1 či Tipo F1, ktoré nepraskajú, prípadne po odrode Corsaro F1 s oválnymi plodmi či po odrode Tornado F.
- Kríčkové odrody (nízke) – medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté) – tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Darinka F1 (znesie aj chladnejšie podmienky), Karla (určená na pestovanie na balkónoch), Denar (vhodná na výrobu kečupu), Oranže, Pavlina či Tereza F1.
Autor článku
Som technik telom i dušou. Odmalička ma bavilo rozoberať a skladať rôzne prístroje a zisťovať, ako fungujú. Podobne dokážem rozobrať na súčiastky...
Pozrite si aj naše inšpirácie
Záhradný altánok – oceníte ho v lete i na jeseň
Uvažujete nad záhradným altánkom? Určite si ho do svojej záhrady zaobstarajte. Stane sa pre vás oázou pokoja a miestom symbolizujúcim oddych.
Svietniky ako dekorácia – strieborné, mosadzné, sklenené aj drevené
Svietnik nie je len praktickým pomocníkom, môže byť aj krásnou dekoráciou do bytu i domu. Neveríte? Pozrite si naše fotoinšpirácie.
Obývačka s kuchyňou nielen v malom byte – inšpirácie
Rozmýšľate nad obývačkou s kuchyňou? Ide o výbornú voľbu do domu, bungalovu, bytu aj do podkrovia. Ak nemáte žiadne nápady, nechajte sa inšpirovať tými našimi.
Publikované dňa: 01.06.2024Posledná aktualizácia: 01.06.2024Hodnotenie článku:
(89.4%)V tejto kategórií nájdete aj:
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniu V článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku? Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň? Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
prosim vas poradte mi ked sa my na rajcinach krutia listy ako tomu zabranit. ako kebi vysichali a polievam ich. dakujem.
Prosím vás o radu,zacalu mi opadávať kvitky aj maličké plody na paradajkách.Poliala som ich pred pár dňami zriedeným roztokom z droždia a vody.Robím tak roky.Sú to polovysoké,odrodu neviem,sú zakúpené od záhradnika,plody sa ukazuje,že budú sploštené,ako tie vinohradnícke.Kvietky začali opadávať len včera, ako keby ich v tom kolienku zahnutom odcvikol.Ostáva holá stopka.