Vášniví pestovatelia rastliniek sa s pojmom pH pôdy stretávajú pomerne často a nemajú problém zistiť ho. Taktiež vedia, ako pôdu vylepšiť a aj napríklad to, ako zvýšiť kyslosť pôdy. Čo sa stane, ak by ste dali rastlinku do pôdy s pH, ktoré jej nevyhovuje? Jednoducho by nerástla tak, ako by mala, necítila sa v nej dobre, neprosperovala v nej. pH pôdy je jedným z najdôležitejších parametrov, ktorý priamo ovplyvňuje to, ako budú kvety a rastliny rásť a aj ich obranyschopnosť.
Pôdu a jej pH môžeme aj my ovplyvniť, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Najčastejším sú dážďovky, ktoré sú pre prosperovanie rastlín neodmysliteľnou súčasťou, no okrem toho pôdu neutralizuje. Kyslosť alebo zásaditosť pôdy tiež ovplyvňuje kompost a vermikompost, ktorý produkujú dážďovky a tieto rovnako pôdu neutralizujú. Ak chcete pH zvýšiť, tak sa zvykne pridávať vápno. Ak máme zásaditú pôdu a chceme pH znížiť, siahame práve po komposte. V dnešnom článku sa budeme venovať stupnici pH, tomu, čo to vlastne to pH pôdy je, ktoré rastlinky preferujú kyslejšiu pôdu a ktoré, naopak, zásaditejšiu, prípadne neutrálnu.
pH pôdy je číslo alebo číselný údaj, ktorý v chémii vyjadruje vlastnosti vodného roztoku. Konkrétne určuje, či bude vodný roztok reagovať kyslo alebo zásadito.
Celkovo má táto stupnica štrnásť úrovní, pričom 7 je stredná hodnota a tam ide o roztok neutrálny. Ak je hodnota na stupnici pod 7, tak je pôda kyslá a ak je to naopak, viac ako 7, tak ide o pôdu zásaditú. Tiež sa to určuje podľa pomeru vápnika, ktorý sa v pôde nachádza a aj preto sa pH vyrovnáva práve vápnom. Vápnik sa v pôde nachádza vo forme uhličitanu vápenatého a sú rastliny, ktoré znesú aj kyslú, aj zásaditú pôdu. V týchto prípadoch netreba pH pôdy nejako riešiť a upravovať ho. Sú však aj také, ktoré v inom spektre pH pôdy neprežijú a aj preto je dobré vedieť o tejto téme čo najviac.
Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia, ktoré vás vyjdú na desiatky eur. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku – čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna. Tieto látky sa označujú ako indikátory pH. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach. Ich cena sa pohybuje okolo pár centov za kus.
Ako pomocou papierikov testovať? Najprv je dôležité odobrať vzorku pôdy (stačí pár gramov), ktorá by mala byť suchá. Vložíte ju do pohára, zalejete teplou destilovanou vodou v pomere 1:1. Zmes dôkladne premiešate, aby nezostali žiadne hrudky a necháte ju pár hodín lúhovať. Takto vytvoríte vodný roztok, v ktorom budú uvoľnené látky z pôdy. Do hotového roztoku namočíte indikátorový papierik. O pár sekúnd sa farba papierika zmení a podľa toho dokážete určiť pH pôdy. Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu. Destilovaná voda sa na určovanie pH používa preto, lebo nemení pH v pôde a je neutrálna. Naopak, voda z vodovodu je zásaditejšia, a tak by ste nemohli považovať meranie za presné.
Ďalším spôsobom, ako môžete zmerať pH pôdy, je použitie špeciálneho merača, ktorý elektronický určí presnú hodnotu. Funguje to tak, že pomocou vodivosti v pôde pH odmeria. Dá sa to vďaka tomu, že aj kyslosť alebo zásaditosť ovplyvňuje prechod prúdu v pôde. Ani táto alternatíva nie je peňažne nákladná a meranie týmto spôsobom je rýchlejšie a jednoduchšie. Iba zapichnete merač do pôdy a po pár sekundách máte výsledok. V tomto prípade býva problémom vlhkosť pôdy, pretože tá ovplyvňuje výsledky merania.
Ako často praktizovať toto testovanie pôdy? Nejaké špeciálne časové úseky na to stanovené nie sú, takže ho môžete vykonávať tak často, ako to uznáte za vhodné. Keďže ani jedna z týchto metód nie je invazívna a nijako neovplyvní stav ani zloženie pôdy, tak jej stav môžete merať aj každých pár týždňov, aj keď to nie je úplne potrebné. Pravidelné meranie sa odporúča vtedy, keď začnete upravovať kyslosť pôdy pomocou vápna. Tento stav nie je trvalý a pH sa neustále mení, takže je dobré si to sledovať. Všeobecne záhradkári odporúčajú meranie pH pôdy opakovať raz za pol roka, vtedy môžu byť badateľné nejaké väčšie zmeny.
Na tom, aké bude mať pôda pH, sa podieľa aj jej konkrétny typ, a tých je hneď niekoľko. Každý typ sa skladá z minerálnych častí, akými sú piesok, spraš, íl a humus, čiže rozložené organické časti. Práve na humuse záleží a čím je ho v pôde viac, tým je štruktúra pôdy lepšia, schopnosť zhromažďovania vody a udržiavania živín väčšia. Vieme rozlíšiť tri základné druhy pôd: ľahké piesčité, stredne ťažké sprašové a hlinité, ťažké ílovité pôdy. Ak neviete na prvý pohľad odlíšiť, o aký druh pôdy ide, tak máme pre vás jednoduchý test:
Výhodou tohto testu pôdy je, že si ho viete spraviť aj sami doma a jednoducho viete určiť, o aký typ pôdy ide. Ešte predtým, než sa budete snažiť skvalitniť stav vašej pôdy, zistite, či majú všetky opatrenia zmysel a či sú naozaj potrebné. O tom, ako skvalitniť stav pôdy, aby sa rastlinkám čo najviac darilo, vám povieme v ďalšej časti článku.
Za spomínanú nevyhovujúcu pôdu sa považuje prekyslená pôda alebo príliš zásaditá. Kyslosť sa dá podľa potreby regulovať podľa špecifických druhov rastlín, ktoré chcete v záhrade pestovať. pH pôdy viete zmeniť hlavne pridaním vápna alebo popola. Niektorým rastlinám nevyhovuje ani príliš zásaditá pôda, takže je potrebné pH pôdy znížiť. To sa dá pomocou rašeliny alebo iného organického materiálu, najčastejšie sa používa opadané ihličie, oziminy alebo mulč. Môžete použiť aj špeciálne hnojivá alebo síru, no tie sa až tak často nepoužívajú a je jednoduchšie využiť to, čo máte dostupné doma.
Pri procese zmeny pH pôdy nemôžete rátať s tým, že pôjde len o jednorazový proces. Takáto zmena je zložitá, pôdu treba neustále merať, je nutné postupne pridávať látky na zmenu pH a treba vám hlavne veľa trpezlivosti. Keď už dosiahnete želané pH pôdy, tak budete vďační za to, že ste týmto procesom prešli, pretože rastlinky vám budú lepšie rásť a robiť radosť.
Na záver tu máme pre vás krátky zoznam rastlín, ktoré sú rozdelené podľa toho, aká pôda im vyhovuje. Každá rastlina môže uprednostňovať iné pH pôdy a preto je dôležité pred vysadením pôdu upraviť. Sú rastlinky, ktorým vyhovuje široké spektrum tolerovaných pH, do tejto skupiny patria napríklad lesné jahody, ktoré prosperujú v pH od 5 do 7,5, to znamená, že sa im darí aj v pomerne kyslej aj v zásaditej pôde. Naopak, čučoriedky, ktoré mnohí z nás obľubujú pestovať, akceptujú len veľmi úzku škálu pH, a to od 4,5 do 5. Čučoriedky preto treba zásadne dávať len do kyslej pôdy.
Väčšina rastliniek, ktoré si doma pestujeme pre ich plody, ale aj tie okrasné preferujú skôr neutrálnejšiu a v pár prípadoch aj kyslejšiu pôdu. Hodnota pH sa teda pohybuje medzi 6 až 7 a tieto hodnoty sa všeobecne považujú za ideálne. Teraz vám zoradíme do skupín najčastejšie pestované rastliny podľa toho, aké pH preferujú a v akom sa im najlepšie darí.
Hovorí vám niečo názov povojník batatový? A čo sladký zemiak alebo batat? Tieto „pseudozemiaky“ patria k najzdravším plodinám na svete a i keď pochádzajú z tropických oblastí, vypestovať si ich môžete aj v našich klimatických podmienkach. Ich pestovanie je nenáročné a veľmi lacné.
Čítať celý článok
Sezóna pestovania a "záhradkárčenia" je zas a raz tu a my vám pri tejto príležitosti prinášame kompletný návod, ako pestovať zemiaky. Vedeli ste, že túto plodinu si môžete vypestovať aj v sude, v sene alebo vo vreci?
Čítať celý článok
Máte radi letné melónové osvieženie? Nekupujte ich, pestujte ich. Druhy melónov, pestovanie, rozmnožovanie, choroby? Všetko vám prezradíme v článku.
Čítať celý článok
Ak vás už omrzela „umelá“ a nevýrazná chuť paradajok zo supermarketov, prečo si nedopestujete vlastné? Nie je to vôbec zložité – v článku vám poradíme, kedy ich vysádzať, ako sa o ne starať a akým spôsobom a kedy zbierať úrodu.
Čítať celý článok
Som študentkou odboru manažment na Žilinskej univerzite. Vo voľnom čase sa venujem práve písaniu článkov, sledovaniu aktuálneho diania a tým...
Jednoduché vianočné handmade dekorácie
Naše inšpirácie sú naozaj veľmi jednoduché a preto ich zvládne aj menej zručný jedinec. Odmenou vám budú ozdoby, ktoré nenájdete nikdy inde!
Detské ihrisko z pneumatík
Patríte aj vy k milovníkom recyklácie nepoužívaných vecí a máte aspoň trošku manuálnej zručnosti? Potom čítajte ďalej! Aj vy si totiž môžete doma svojpomocne vyrobiť originálne, lacné a...
Stojanové vešiaky môžu byť praktické a originálne zároveň
Predsieň je prvá miestnosť, ktorú návštevník vášho bytu uvidí. Preto by mala pôsobiť prívetivo a vyvolávať v hosťoch hrejivú atmosféru hneď po vstupe do bytu. Zabezpečiť to môžete...
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniuV článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku?Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň?Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
