Prínosné vtáky v záhrade: sýkorky, vrabce, drozdy, škorce, žlny, vrany, sojky. Ako ich prilákať?

Prečo by ste mali do vašej záhrady nalákať vtáctvo všetkého druhu? Vtáky sa živia hmyzom, hlodavcami aj bezstavovcami, inými slovami, živia sa tým, čo zvykneme označovať za škodcov.

Niektoré druhy vašu záhradu vyčistia aj od zdochlín alebo hnijúceho ovocia.

Prečo sú vtáky v záhrade potrebné

Menším problémom je, že aj vtáky mnohokrát označujeme sa škodcov. Väčšina druhov neodolá vyzobávaniu semien zo zeme alebo oberaniu ovocia z kríkov a stromov. Okrem toho však počas vegetačného obdobia vyderatizujú vašu záhradu od škodlivého hmyzu, hlodavcov aj bezstavovcov.

Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aké nelogické je plašenie vtákov a následné vyhadzovanie peňazí za postreky na škodcov? Namiesto toho, aby sme nechali operencov robiť ich robotu a jedli lacnú, zdravú zeleninu, vynaložíme úsilie na stavbu plašičov, nákup postrekov, ich aplikáciu a na konci tohto všetkého zjeme paradajky nasiaknuté chémiou.

Príroda nepozná pojem „škodca“. Napríklad taká osa, ktorú ovocinári, ale i väčšina „obyčajných“ ľudí, pokladajú za úhlavného nepriateľa číslo 1, patrí k opeľovačom, rovnako tak ako včela, navyše sa živí rôznym drobným hmyzom, ktorý taktiež vnímame ako škodcov. Zdá sa vám to zamotané? Nie je. Zdravý ekosystém potrebuje živočíchy všetkého druhu, vrátane tých, ktoré sme my označili za „škodlivé“. Obetovať pár semienok a bobúľ sa preto ukazuje ako veľmi výhodné.

Ako nalákať vtáky do záhrady

Každé zviera ostane tam, kde má jedlo, pohodlie a bezpečie. Vtákom teda zabezpečte prísun k potrave, vytvorte dostatok bezpečných miest na život, rozmnožovanie a odchov mláďat a už ich od seba nedostanete. Vyzerá to jednoducho, však? Nie je to však úplne tak. Aby u vás vtáky ostali, nestačí sypať semienka do kŕmidiel a stromy obvešať búdkami. Z vašej záhrady sa musí stať zdravý a samostatne fungujúci ekosystém, čo je výzva minimálne na niekoľko rokov.

Ako kŕmiť vtáky počas vegetačného obdobia?

Odpoveď znie, „nijako“! Kŕmidlá so semenami či lojom sú povolené len v zime. Počas vegetačného obdobia, ktoré sa začína už skoro na jar (koniec februára) a končí príchodom prvých silnejších mrazov, je kŕmenie vyslovene nevhodné. Vtáky, podobne ako iné zvieratá, veľmi rýchlo zlenivejú. Plné kŕmidlá im poskytnú dostatok potravy, preto budú u vás len žrať, no úlohu deratizačnej čaty si už viac nezastanú. Druhým dôvodom je zdravie a bezpečnosť samotných operencov.

Niektoré spevavce slnečnicovými semenami prikrmujú svoje mláďatá. U tých sa v dôsledku nedostatočného príjmu bielkovín (inak by sa živili kombináciou rastlinnej a živočíšnej potravy) môžu vyvinúť rôzne vývojové poruchy. Čisto rastlinná strava však môže spôsobiť problémy aj dospelým jedincom. Postačí im v priebehu leta, nemusia sa ňou však dostatočne vykŕmiť na zimu. Zimné prikrmovanie má však priamy vplyv na to, koľko operencov bude obývať vaše blízke okolie v lete. Keď budú vedieť, že na vašej záhrade nájdu potravu v ťažkých časoch, prirodzene sa uhniezdia v jej dosahu. Lákanie operencov sa teda začína už v zime.

Ako teda zabezpečiť potravu pre vtáky v lete bez toho, aby ste ich kŕmili? Na vašej záhrade sa musí nachádzať dostatok hmyzu a iných živočíchov, ktoré patria na jedálny lístok operencov. Otázku, ako na záhradu prilákať vtáky, by sme si teda mali položiť inak, a to, ako na záhradu prilákať hmyz. Riešením sú dnes veľmi populárne hmyzie hotely a samozrejme dostatok kvitnúcich rastlín. Nemajte strach, vtáky na tento hmyz prilákate, budú sa však živiť aj slimákmi, voškami a inými menej obľúbenými živočíchmi. Každý opeľovač na vašej záhrade je navyše obrovským plusom i pre vás.

Ako nalákať vtáky pomocou búdok

Vtáčie búdky sú veľmi dobrým krokom. Aby však vtáky skutočne prilákali a nie odradili, je potrebné všetko dôkladne premyslieť. Tieto príbytky sú dôležité na jar a v lete, teda v období, kedy vtáky hniezdia – majú mláďatá. Počas zimy je skôr raritou, aby operenec „býval“ v takomto úkryte. Pri kúpe či výrobe a následnom umiestňovaní vtáčích búdok si dajte pozor na tieto veci:

Ako vtákom poskytnúť bezpečie

100 % bezpečie vtákom nezabezpečíte nikdy, z istej časti ich však môžete pred predátormi ochrániť správnym umiestnením búdok a kŕmidiel. Dôležité sú tiež prirodzené úkryty v podobe kriakov a ihličnatých stromov. Okrem psov a mačiek sú pre vtáctvo nebezpečné kuny, hady, jašterice a dravé vtáky. Ak sa vo vašom okolí pohybuje líška, aj ona dokáže s operencami pekne zatočiť.

Ktoré vtáky by nemali v záhrade chýbať

Ktoré vtáky by mali byť trvalými obyvateľmi vašej záhrady? Všetky. Napríklad škorce zvyknú ľudia od domov skôr odháňať, pretože okrem hmyzu požierajú aj ovocie. Problémom však je, že každý vták, ktorý je prispôsobený na konzumáciu živočíšnej aj rastlinnej potravy, neodolá dozretým malinám, černiciam či slivkám. Samozrejme, niektoré druhy nie sú na ovocí vyslovene závislé, občasne si však na ňom pochutnajú skutočne všetky operence.

Presné zloženie vtáctva na vašej záhrade nikdy neovplyvníte stopercentne. Namiesto odháňania škorcov a lákania sýkoriek by ste sa preto mali sústrediť skôr na to, aby ste k sebe nalákali čo najpestrejšiu škálu vtáctva, a to vrátane dravcov. Rovnováhu si takto medzi sebou nastolia už sami.

Sýkorky

Všetky druhy sýkoriek (u nás žije 6 druhov: sýkorka lazúrová, chocholatá, veľká, uhliarka, čiernohlavá, hôrna) sa v lete živia prevažne živočíšnou potravou. Dospelé jedince obľubujú hmyz, mláďatá kŕmia húsenicami, pavúkovcami a hmyzími larvami. Za deň dokážu pre svoje potomstvo „zozbierať“ viac ako 500 ks húseníc. Potravu lovia prevažne na stromoch, kríkoch a rastlinách, občasne si po ňu zájdu aj na zem alebo ju uchmatnú priamo pri lete. Z času na čas sa zvyknú ulakomiť na dužinaté plody, púčiky a listy drevín.

Vrabce

Vo všeobecnosti nepopulárne vrabce majú v ekosystéme nezastupiteľné miesto. Je však pravda, že nie je vrabec ako vrabec. Až 70 % potravy vrabca domového tvorí rastlinná potrava (hlavne: múčnaté a olejnaté semená, puky ovocných stromov, mladá zelenina). Hmyz je až na druhom mieste, v čase hniezdenia ho však vo veľkom množstve loví pre seba aj svoje mláďatá. Jeho pozitívnou vlastnosťou je požieranie zbytkov potravy.

Vrabec poľný na rozdiel od vrabca domového nepožiera ovocie skoro vôbec. Živý sa takmer výhradne hmyzom, vďaka čomu je nenahraditeľným pomocníkom všetkých pestovateľov ovocia aj zeleniny.

Drozdy

Drozd čierny sa živí rastlinami aj hmyzom. Obzvlášť populárne sú uňho rôzne červy nachádzajúce sa pod zemou. To je, bohužiaľ, aj jeho mínusová vlastnosť, keďže si nevyberá medzi škodlivými a užitočnými živočíchmi, ako sú napríklad dážďovky (tie sú v záhrade asi tými najdôležitejšími tvormi). Ďalším jeho zlozvykom je oberanie čerešní, jahôd, malín, jarabiny, bazy, moruše, kaliny, hrušiek, hrozna, borievok, šípkových ruží a brečtanu.

To však nie je dôvod na jeho plašenie. Drozd urobí veľa užitočnej práce, a ak sa v záhrade nebude vyskytovať v mnohopočetných húfoch, nemusíte mať extrémny strach ani o vašu úrodu.

Aj pri drozdoch platí, že rôzne druhy preferujú rozdielnu potravu. Drozd plavý a červenkavý sa živí prevažne hmyzom a bezstavovcami, takže vám pomôžu i so slimákmi. Ak nájdete okolo políčok rozbité ulity, viete, že ste k sebe prilákali práve tohto vtáka. Bobule a rastlinná potrava sú pre tieto druhy skôr občasnou pochúťkou.

Škorce

Škorce zvyknú hľadať potravu hlavne na zemi (lezúci hmyz, červy, larvy, dážďovky), výnimočne však aj za letu. Svoje mláďatá však kŕmia prevažne rastlinnou potravinou. Prvý „vrh“ mláďat sa kŕmi prevažne čerešňami, druhý hroznom. Na jeseň sa aj dospelé jedince orientujú skôr na rastlinstvo, v zime si pochutnajú na obilí. To je dôvod, prečo ich zvykneme skôr vyháňať, škorce v rozumnom počte sú však tiež nenahraditeľné.

Ďatle a žlny

Ďateľ veľký aj bielobruchý konzumujú živočíšnu, no i rastlinnú potravu. Špecializujú sa hlavne na drevokazné druhy hmyzu, a to vo všetkých vývojových štádiách. Zaujímavosťou je, že ďateľ veľký spolu s veveričkami patrí k najväčším požieračom semien smrekových šišiek.

Ak pod stromami nachádzate kopy rozstrapkaných šišiek, takmer s istotou vo vašej blízkosti žije aj tento užitočný vták. Hlavne na jeseň si ďatle rady pochutnajú na rôznom druhu ovocia a bobuľovín. Lákajú ich najmä na lieskovce, moruše, čerešne, hrušky, slivky, baza a šípky.

Žlna (zelená aj sivá) je výborným požieračom mravcov a ich lariev. Iný hmyz konzumuje len zriedka. Rastlinná potrava pre ňu taktiež nie je atraktívna.

Havrany a vrany

Havrany sú v podstate také „polodravé“ vtáky. Živia sa drobnými hlodavcami a bezstavovcami (slimáky, hady, dážďovky), okrem nich však nepohrdnú ani pšenicou, kukuricou, jačmeňom tekvicou, repou, orechmi a ovocím. Zo stavovcov sa špecializujú na hraboša poľného a hryzca vodného. Pozemok vám vyčistia tiež od zdochlín. Nanešťastie si občas pochutí aj na mláďatách alebo vajíčkach iných vtákov.

Vrany sú taktiež všežravce, populárnejšia je však u nich mäsitá strava. Hlavne z jari sa živia hmyzom, pandravami, obojživelníkmi a drobnými stavovcami. Keď natrafia na zdochliny, neodmietnu ich, podobne to majú aj s bobuľami, orechmi, ovocím a zeleninou.

Straky a sojky

V zime a na jeseň sa živia prevažne rastlinnou potravou (bobule, hrušky, čerešne), v lete sa však orientujú na mäsitú stravu. Hlavne v čase kŕmenia mláďat lovia pavúky, húsenice, larvy, červy, blanokrídlovce aj drobné hlodavce (napr. hraboše). Ak sa v ich blízkosti objavia slimáky, neodmietnu ich. Podobne ako havrany patria k „pohrebnej službe“, ktorá vašu záhradu zbaví zdochlín.

Sojky nepatria k veľkým lovcom, na jar však nejaký ten hmyz ulovia. V ostatnom období roka požierajú hlavne orechy a bobule.

Dravce

Z dravcov sa na vašej záhrade môže objaviť myšiak lesný a jastrab krahulec. Ničím neobvyklým nie sú ani sovy. Na Slovensku žije samozrejme omnoho viac dravcov, tieto druhy sa však najčastejšie vyskytujú v blízkosti ľudských obydlí. Žiaden z dravých vtákov neohrozuje vašu úrodu. Pomôže vám s deratizáciou hlodavcov, bohužiaľ, aj s likvidáciou menších spevavcov a ich mláďat. Z hľadiska rovnováhy sú aj ony nenahraditeľné.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 11.07.2024
Posledná aktualizácia: 11.07.2024