Jar je obdobím, v ktorom máte poslednú šancu v záhradne dohnať to, čo ste nestihli na jeseň. Niektoré práce by ste mali stihnúť už v priebehu februára, iné zas počkajú aj do mája.
Pozrite sa, s čím sa poponáhľať, a na čo ešte máte čas.
Medzi úplne prvé jarné práce na záhrade patrí obyčajné upratovanie. Ak ste nestihli na jeseň pohrabať lístie, pozbierať opadané konáriky alebo poodnášať burinu zo záhonov, urobte tak ihneď, keď vyjdú prvé slnečné lúče, a vám sa bude chcieť behať po záhrade.
Zabudnuté kvetináče alebo záhradný nábytok, ktorý neprežil zimu, zo svojho pozemku taktiež odstráňte ešte predtým, ako začne rásť tráva a iná zeleň. Keď sa zamotajú do bujného porastu, budete ich hľadať veľmi ťažko. Počas prvého teplého počasia sa môžete pustiť aj do opráv altánkov, chodníčkov či iných stavieb na vašej záhrade. Ak si budú tieto práce vyžadovať betónovanie, počkajte aspoň do mája. Čerstvo naliaty betón a mrazy, to nie je dobrá kombinácia.
Ak máte na záhrade jazierko, je pravý čas na jeho prípravu na letnú sezónu. S týmito prácami sa neponáhľajte v prípade, keď chováte ryby. Zo zimného spánku by ste ich nemali prebrať skôr, ako teplota vody v jazierku stúpne nad 12 °C. To platí hlavne o ich kŕmení. Ryby v chladnej vode nedokážu potravu stráviť. Po zime sú zároveň dostatočne vyhladované, takže by to spôsobilo pohromu. Do jazierka s touto teplotou môžete vo všeobecnosti aj vysadiť jeho nových obyvateľov. Konkrétny čas však závisí od druhu rýb.
Už vo februári môžete pokojne začať s odstraňovaním vyschnutých tráv či rákosia a opravami chodníkov či mostíkov okolo jazierka. V apríli skontrolujte koše s leknami a premiestnite ich z hlbokej vody, v ktorej prezimovali, do plytšej. S výsadbou nových rastlín začnite podľa daného druhu.
Ak máte v záhradke veľa "placu" , nerozmýšľajte príliš dlho, navrhnite a urobte si umelé jazierko úplne sami. S naším postupom "ako na to", vám vytvorenie záhradného jazierka nezaberie viac ako 3 až 4 dni.
Čítať celý článokS prvým kosením sa určite neponáhľajte, pretože by ste svojmu trávniku skôr uškodili. Pristúpte k nemu až vtedy, keď bude trávnatá plocha dôkladne vyschnutá, a to aspoň do hĺbky 10 cm. To isté platí aj o prvom polievaní. V skorú jar, teda v období od začiatku marca do prvej polovice mája, sa však o svoj trávnik môžete postarať inými spôsobmi.
Nový trávnik je dobré zakladať práve na jar. Vhodným obdobím je síce i jeseň, no keďže nikdy neviete, kedy sa objavia prízemné mrazy, výsledok nie je istý. Semená trávy klíčia najlepšie pri teplote od 7 do 15 °C, preto ich vysievajte až v priebehu apríla. Mierne poklesy teplôt semená trávy nezničia, len spomalia ich rast. Práce, ako je zarovnanie a vyhnojenie pôdy, pieskovanie či postrek proti burine, môžete vykonať už omnoho skôr, v podstate okamžite, keď vám to dovolí počasie. Nezabudnite skontrolovať aj údaje na danom druhu semien. Niektoré druhy si môžu na klíčenie vyžadovať vyššie teploty.
Jarná príprava pôdy závisí od mnohých faktorov a je hotovou vedou. Ak ste ju stihli prekypriť a vyhnojiť už na jeseň, v jarnom období s ňou nebudete mať v podstate žiadnu prácu. Rozdielnu starostlivosť si vyžadujú taktiež záhony, ktoré boli počas zimy pokryté mulčom. Otázne je aj rýľovanie. To, ako presne budete na jar upravovať pôdu, úzko súvisí aj s tým, čo presne v nej budete pestovať. V nasledujúcich riadkoch sa vám preto pokúsime vysvetliť aspoň základné princípy, ktoré by ste mali dodržiavať pri jarnej príprave pôdy, v jednotlivých prípadoch.
Ak ste pôdu na svojich záhonoch nechali počas zimy pokrytú mulčom z organického materiálu alebo praktizujete takzvané zelené hnojenie, pri ktorom ostávajú rastliny na políčkach celú zimu, na jar musíte urobiť len dve veci. Prvou je zapracovanie tohto materiálu do pôdy. Mulč z trávy, buriny alebo lístia by mal byť rozpadnutý na dostatočne malé časti, takže ich stačí pomocou motyky zakopať 10 – 20 cm hlboko.
Pri zelenom hnojení môžu byť niektoré rastliny príliš veľké. Tie hoďte na kompost, použite ich na nasledovné mulčovanie alebo ich pred zapracovaním do pôdy rozdrobte. Výhodou je, že zemina, ktorá je počas zimy chránená takýmto spôsobom, je dostatočne kyprá a taktiež vyhnojená. Preto ju nemusíte nijako vylepšovať.
Zemina vystavená mrazu, vetru a snehu bude v o čosi horšom stave. Pri takýchto záhonoch zohráva hlavnú úlohu to, ako ste sa o ne postarali na jeseň. Ak ste stihli hnojenie aj rýľovanie, na jar stačí políčka jemne skypriť motykou. Pokiaľ ste však tak neurobili, musíte odstrániť burinu i zvyšky rastlín a ich menšie časti zapracovať do zeme. Pôdu dôkladne prepracujte rýľom a dodajte jej potrebné živiny.
Univerzálnym hnojivom je vyzretý záhradný kompost, ktorý je vhodný na priame hnojenie skoro pri všetkých druhoch zeleniny. Môžete ho rozsypať len na vrch porýľovaného záhonu alebo zapracovať asi do 10 cm hĺbky. Maštaľný hnoj alebo slepačince sú už trochu iné. Strukoviny, cibuľoviny, špenát, šalát či reďkovka, ktoré nazývame aj plodiny tretej trate, neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom. Na záhonoch, kde sa chystáte pestovať tieto druhy, preto použite kompost, poprípade vhodný druh priemyselného hnojiva.
Zástancovia tohto spôsobu úpravy pôdy tvrdia, že bez poriadneho prerýľovania na políčkach neporastie nič. Jeho odporcovia zas hovoria, že ide o genocídu pre všetky pôdne mikroorganizmy. Rýľovanie v skutočnosti nie je pre zeminu najlepšie. V jej vrchných vrstvách sa totiž naozaj nachádza tá najúrodnejšia časť – humus. Pri rýľovaní ho zakopete hlbšie, čím zastavíte všetky dôležité pôdne procesy a taktiež zabijete množstvo spomínaných mikroorganizmov.
Neúrodnú pôdu dostanete, naopak, na povrch a celý proces sa musí začať od začiatku. Rýľovaním pôdu teda skypríte, no z hľadiska jej úrodnosti, jej môžete zásadne ublížiť. Preto nie je zlé, ak popremýšľate nad mulčovaním alebo zeleným hnojením, pri ktorých nie je jarné rýľovanie potrebné.
Jar je výborným obdobím aj na túto činnosť. Ak sa chystáte založiť nové záhony, musíte to stihnúť najneskôr do konca marca. Pôda sa totiž potrebuje trochu uležať a vstrebať hnojivo, ktoré jej dodáte. Navyše, keď je zemina prirodzene vlhká, rýľovanie vám pôjde od ruky.
Oprava starých záhonov sa týka hlavne tých vyvýšených. Skontrolujte všetky dosky, drevo, tehly alebo iný materiál, ktorý slúži na ich ohraničenie. Všetko poškodené a rozpadajúce sa vymeňte. Dôležité je aj doplnenie pôdy, ktorá vo vyvýšených záhonoch postupne klesá. Hnojenie a kyprenie je rovnaké ako pri obyčajných políčkach.
Skleník je samostatnou kategóriou. V prvom rade je potrebné skontrolovať všetky obvodové steny aj strechu. Všímajte si nielen jeho sklenené časti, ale i samotnú konštrukciu. Ak skleník využívate na rýchlenie zeleniny, všetky opravy musíte stihnúť najneskôr do polovice februára. Pokiaľ ste na jeseň neodstránili zvyšky rastlín, vytrhajte ich spolu s burinou.
V skleníkoch nesmiete zabudnúť ani na hnojenie. Pôdny život a činnosť mikroorganizmov sú v krytom priestore trochu odlišné. Preto je dopĺňanie živín potrebné každý rok, a to bez rozdielu, čo budete pestovať. Nezabudnite taktiež na kontrolu všetkého náradia či kvetináčov. Ak zistíte, že sa vám v nich usídlili hlodavce alebo iní záhradní škodcovia, všetko dôkladne vyčistite.
Niektoré druhy zeleniny musíme vysievať skutočne skoro na jar. Dôvodom nie je ich dlhé vegetačné obdobie, ale požiadavky na život a rast. Ak by sme ich vysiali v teplejšom počasí, dočkali by sme sa veľmi slabej alebo žiadnej úrody.
Viete o tom, že niektoré druhy zeleniny si v záhrade rozumejú lepšie? Podporujú sa v raste a chránia sa navzájom. Ako dobrí susedia. Poradíme vám, čo s čím sadiť, aby vaša záhrada prekvitala.
Čítať celý článokPod pojmom predplodiny si môžete predstaviť všetky druhy zeleniny, ktoré sa dajú vysievať aj v lete, no keďže im chladnejšie počasie neprekáža, je škoda nevyužiť prázdne záhony. Hovoríme napríklad o reďkovke, mrkve, kalerábe a niektorých druhoch červenej repy. Tieto druhy zeleniny zozbierate presne v čase, keď budete môcť na záhon vysadiť paradajky, papriku a iné teplomilné rastliny. Myslite však na svoj osevný plán. Na rovnaké miesta by ste nemali po sebe sadiť zeleniny rovnakého druhu, napríklad cícer po hrachu (strukoviny) alebo repu po reďkovke (koreňová zelenina).
Stromčeky a kríky môžete vysádzať na jeseň alebo na jar. Jarná výsadba je vhodnejšia najmä pri teplomilných druhoch, ako sú marhule, egreše, orechy, goji, broskyne či vinič. S výsadbou nezačínajte skôr ako koncom februára. Zem musí byť rozmrznutá aspoň do hĺbky 50 cm. Nevysádzajte ich však neskôr ako koncom apríla. Teplé počasie a suchšia pôda nie sú najlepšími podmienkami na ich zakoreňovanie a aklimatizáciu.
Májová výsadba je už risk, no s najväčšou pravdepodobnosťou, by sa vám mali stromčeky ešte ujať. V teplejšom počasí je istejšie sadiť zakorenené stromy a kríky v kontajneroch. Kmienky bez koreňového systému a listov by mali ísť do zeme určite skôr. V priebehu apríla môžete vysádzať taktiež všetky druhy ruží.
Jarný rez a tvarovanie ovocných stromov je základom bohatej úrody. Goji – Kustovnicu čínsku, ktorá bez pravidelného rezu síce bude rásť, no bez akejkoľvek úrody, by ste mali stihnúť orezať do konca januára. V priebehu februára vykonajte rez starých a statných jabloní i hrušiek. Mladé stromčeky, a to bez rozdielu druhu, ktoré ste vysadili na jeseň, orežte až v marci. V rovnakom období môžete orezávať tiež duly, ríbezle, oskoruše, egreše, josty, černice a maliny. Višne a čerešne v tomto období už začínajú pučať, takže s ich rezom počkajte až do doby, keď oberiete všetku úrodu, teda na začiatok leta.
Milujem prírodu so všetkým, čo v nej rastie a žije. Som vyštudovaná učiteľka pre najmenších drobcov, ktorú však zlákalo písanie, zvieratá a život...
Jednoduché vianočné handmade dekorácie
Naše inšpirácie sú naozaj veľmi jednoduché a preto ich zvládne aj menej zručný jedinec. Odmenou vám budú ozdoby, ktoré nenájdete nikdy inde!
Obývačka s elektrickým, rohovým či biokrbom – inšpirácie
Krb sa do domácnosti jednoznačne hodí. Nemusí sa ho vzdať ani v prípade, že bývate v byte alebo máte malú obývačku.
.jpg)
Adventné vence
4 týždne pred Vianocami je krásna, zároveň však aj hektická kapitola roka. Napriek tomu by sme nemali zabudnúť na jeden z najtypickejších symbolov adventu, tradičný adventný veniec,...
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniuV článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku?Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň?Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
