Jakub Kováč: Správny arborista sa stále niečo učí

Arboristika sa zaoberá štúdiom, ošetrovaním, komplexnou starostlivosťou a kultiváciou jednotlivých stromov a kríkov, ktoré sa vyskytujú v špecifických umelých výsadbách ako sú parky, aleje či osamotené stromy. Arborista musí ovládať znalosti rôznych odborov (fyziológie, dendrológie, fytopatológie či mechaniky) a mať lezecké a technické zručnosti.

Arborista Jakub Kováč nám v rozhovore prezradil, čo všetko zahŕňa jeho činnosť, ako často treba orezávať stromy, ale aj to, či ľudí zaoberajúcich sa arboristikou pribúda.

Arboristika – čo si pod tým má bežný čitateľ predstaviť? Čo zahŕňa vaša činnosť?

Arboristika zahŕňa súbor viacerých vedných odborov (dendrológia, pedológia, mykológia, poznanie vitality stromu, stavu vlastností dreva, koreňového systému a okolia) a ich prevedenie v praxi. Zjednodušene, arborista musí rozpoznať druh stromu, zdravotný stav a mechanické vlastnosti dreva. Arborista pracuje prevažne v zastavanom území (mestá). Na základe pozornej obhliadky arborista určí osobitný zásah na strome (bezpečnostný rez, zdravotný rez, obvodová alebo lokálna redukcia, väzby korún stromov alebo ich kombinácia ), ktorý dosiahne perspektívny bezpečný rast (život) naďalej na danom stanovisku. Pri súbore viacerých nepriaznivých faktorov (dutina, prítomnosť drevorozkladnej huby, prisypanie alebo odkopanie okolia stromu, zásah bleskom, narušenie koreňového systému) býva namieste asanácia. Arboristická práca býva najčastejšie vykonávaná stromolezeckou technikou za pomoci lán, v prípade zlého stavu dreva nosného kmeňa sa pracuje z vysokozdvižných zariadení. Najvhodnejší je osobitný prístup k stromu.

Predpokladám, že máte pozitívny vzťah k prírode. Prečo sa staranie o prírodu stalo vašou prácovnou náplňou?

Stromy sú tu milióny rokov a majú len pozitívne vlastnosti – starajú sa o klimatické podmienky, spevňujú pôdu, vytvárajú príbytok mnohým tvorom (vtáctvo, hmyz, cicavce...), počas fotosyntézy dospelý strom vytvorí za deň 5 kg kyslíku, čo stačí na život troch ľudí na deň, ochladzujú pôdny profil, zabezpečujú blízky výskyt spodnej vody, čistia vzduch, tlmia hluk... dokonca aj po úmrtí stromu vytvárajú domov a potravu pre množstvo žijúcich tvorov, od drevorozkladných húb, cez hmyz až po dážďovky. Mŕtve drevo po rozložení priaznivo vplýva na zloženie pôdy – obohacuje ju. Taktiež listový opad, ktorý poznáme na jeseň, je podstatný pre pôdu a strom si vie spraviť z nich zásobné látky v koreňovom systéme. Ľudí často tento opad irituje, čo sa dá chápať ako nedostatok informácií. Nejde predsa o odpad, ako pri odhodených obaloch. Prílišná sterilita v okolí stromov dlhodobo nepriaznivo vplýva na ich stav. Zem sa dá brať ako živá planéta. Každý človek by si mal uvedomiť tento podstatný fakt a mať úctu k prírode. Nejde iba o môj osobitný prístup ale aj o osvetu v rámci ekológie v spoločnosti.

Filmári majú obľúbených režisérov, hudobníci obľúbené skladby, máte aj vy svoj obľúbený strom? Ak áno, tak prečo?

Často pýtaná otázka o obľúbenom druhu stromu v rámci práce nie je úplne správne chápaná. Totiž, čo druh, to iné vlastnosti, napríklad dub sa dožíva v ideálnych podmienkach 750 rokov, je húževnatý, odolný s perfektnou bunkovou stavbou dreva. Vŕba je skôr opak - svedčí jej vlhké stanovisko až močiare, ako jelši, má kratší život a skôr podlieha cudzopasným organizmom, ale skôr obohatí pôdu. Agát výborne spevňuje pôdu a drží pevnosť dreva aj po úmrtí, z kvetov sa robí výborný med, lipy sa dožívajú aj 1000 rokov. Briezky, topole a vŕby sa označujú ako pionierske dreviny, ktoré sa prvé objavujú na nezalesnených plochách. Čo strom to entita, každý druh má iné vlastnosti. Preto mám rád všetky druhy stromov.

Ako často treba orezávať stromy? Závisí to od konkrétneho prípadu, alebo to možno zovšeobecniť?

Stromy je vhodné kontrolovať raz ročne a podľa stavu prevedieme osobitný zásah. Ak je strom vo výbornej kondícii, ak nevykazuje zmenu vlastností dreva, nechávame strom na pokoji. Najčastejšou nezvratnou chybou, či už vedomou alebo nie, predstavuje zásah do koreňového systému a vyvetvovanie. Konkrétne je to stavebná činnosť, ktorá ignoruje podstatu a význam koreňov, ich činnosť destabilizuje stromy, navyše im skracuje životnosť a tým prispievajú k ohrozeniu okolia. Stromy na zmeny reagujú veľmi pomaly a potichu, to čo dnes poškodia sa prejaví v ďalších rokoch a pri prejavených symptómoch je už neskoro.

Kedy by mal bežný človek osloviť arboristu?

Arborista má byť privolaný vždy, keď má človek v blízkosti stromy, na začiatok ide iba o terénnu obhliadku, ktorá nie je finančne náročná. Zahŕňa preplatenie nákladov spojených s dopravou a čas strávený na obhliadke. Ide o podstatnú „návštevu“, ktorá dá do situácie prehľad a poriadok.

Aké sú ceny za najčastejšie úkony, ktoré realizujete?

Ceny zákrokov sa líšia od konkrétnej situácie. Presné sumy sa nedajú napísať. Najpodstatnejší zásah predstavuje určite výchovný rez mladých stromov, keďže sa dá eliminovať nevhodný rast (tlakové vetvenie, kodominantné terminálne kmienky, križujúce konáre) malým cviknutím záhradnými nožnicami, alebo drobný rez pílkou, s ktorým si mladý strom poradí bez problémov. Ako som už uviedol, tento rez je najpodstatnejší, pretože pri zanedbaní tohto zákroku sa na dospelom strome vyskytne defekt veľkých priemerov, riešiteľný už len čiastočne, je finančne náročný a strom zaťaží oveľa intenzívnejšie. (Redukcie, inštalácie dynamických väzieb, častá kontrola...)

Máte okolo seba rovnako zmýšľajúcich ľudí, alebo ste pomyselným vlkom samotárom?

Na Slovensku má arboristika krátke trvanie cca 15 rokov, v Nemecku aj 70 rokov. Ľudí, zmýšľajúcich prírodne, pribúda. Doterajší opak má na svedomí dlhé trvanie bývalého režimu. Mám mnoho správnych kolegov, či už z Popradu, Trnavy, Žiliny, Bratislavy a okolia Senice. Správny arborista sa stále niečo učí, či už navštevuje semináre, alebo formou zháňania kníh a vzájomnej výmeny poznatkov.

Máte čo robiť počas celého roka, alebo sú vaše aktivity sezónne?

Na Slovensku ide o sezónnu prácu, teda od marca po november. V zimnom období sa dá asanovať, no ľudia nereagujú. Ide o výrubové obdobie, ktoré končí v marci. Býva zvykom, že sa ľudia začnú hlásiť s platným povolením na výrub týždeň pred koncom takéhoto obdobia a my by sme sa najradšej namnožili. Pri tom je na to čas skoro pol roka. Taktiež bezpečnostný rez (odstránenie suchých konárov) sa dá vykonávať po celý rok, rovnako aj montáž bezpečnostných dynamických väzieb. Nejde o invazívne zásahy do živých pletív, na ktoré sú stromy citlivé, môžu sa vykonávať aj v čase vegetačného pokoja.

Prírodné a kultúrne (vytvorené človekom) stoja odnepamäti proti sebe. Čoraz viac sa však zdá, že príroda potrebuje našu pomoc. Je to tak?

Kultúrne a prírodné záležitosti často stoja proti sebe, aj keď by mali stáť pri sebe. Z pohľadu arboristu je neprístupné zasahovať do živého organizmu, ak nevykazuje stav potrebný na zásah. Príkladom môžu byť kaštieľske parky, ktoré boli zväčša založené aj 300 rokov dozadu. To znamená, že sa tu nachádzajú i 300-ročné dreviny, ako duby, buky, platany, tisy, javory, lipy... Krajinní a záhradní architekti majú častú požiadavku na hrubé orezanie stromov z dôvodu priehľadov. Pri týchto dospelých alebo starých jedincoch ide o poškodenie veľkými rezmi (rez znamená ranu), čo zapríčiní skrátenie životnosti a zhoršenie zdravotného stavu stromov. Aj tá najnáročnejšia stavba sa dá celá rozobrať a postaviť o meter vedľa, no starý strom nepresadíme a takého istého sa nedočkáme.

V posledných rokoch sa rozbehli projekty s dotáciami na „rekonštrukciu“ týchto parkov. V praxi ide o finančne nákladný proces, pri ktorom sa nerešpektuje nič živé. Jestvujúce stromy sú prisypané zeminou, uvalcované až po kmeň, čím sa zhutní pôdny profil (stromy dýchajú prevažne koreňmi), hrubou technikou sa odrú kmene, pri tvorbe nových chodníkov zničia korene. Vo výsledku sa minú stá tisíce eur, aby sa zničil park, pretože do pár rokov sa zásahy prejavia a stromy sú súce na výrub.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 10.05.2024
Posledná aktualizácia: 10.05.2024