Máte záhradu, no nemáte príliš veľké skúsenosti s pestovaním plodín? Radi vám s tým pomôžeme. Pripravili sme si pre vás súhrnný návod pestovania najrozšírenejších rastlín v našich končinách.
Ako pestovať mrkvu, hrach, petržlen, paradajky, uhorky a ďalšie iné plodiny sa dozviete v našom článku.
Kedy: Na výber máte z 2 termínov – skorú mrkvu odporúčame siať niekedy v marci alebo apríli, neskorá mrkva sa zase sadí v apríli alebo skôr v máji. Výhodou je, že na obale semienok obvykle nájdete aj informácie ohľadom vhodnej doby na sadenie.
Podmienky na rast: Mrkva potrebuje primerané množstvo vlahy a hlinitopiesočnatú pôdu bohatú na výživné látky. Pred sadením dané miesto určite nehnojte a ako predplodiny (plodiny pestované na danej ploche sezónu predtým) je ideálna plodová alebo listová zelenina.
Ako na to: Mrkvové korene rastú dosť do hĺbky a tým pádom je kľúčové, aby bola pôda riadne spracovaná, jemná a bez veľkých hrudiek. Niektorí sadia s prímesou jemného piesku. Mrkva sa sadí do riadkov, s rozostupmi približne 20 cm. Riadky si riadne vyznačte, keďže trvá niekedy až 2 týždne, kým sa vňať dostane nad povrch zeme.
Starostlivosť: Aj keď je mrkva pomerne odolná voči suchu, keďže má koreň hlboko, tak si vyžaduje pravidelnú zálievku. Pravidelne plejte burinu a podporiť rasť môžete vytrhaním mrkiev po cca 3 mesiacoch – tým vznikne viac priestoru pre ostatné.
Zber: Záleží od odrody a "skorosti" daného druhu. Skoré mrkvy sa môžu zbierať už od mája do júla, neskoré mrkvy sa vyberajú až v októbri/začiatkom novembra – pred prvými mrazmi.
Kedy: Niektorí odporúčajú sadiť hrach až v marci či apríli, iní preferujú sadenie už od februára. Samozrejme, všetko záleží od počasia a konkrétnej sorty. Ak je dlhá studená zima, tak radšej zvoľte neskoršie dátumy sadenia. Opäť sa môžete riadiť aj pokynmi na balení semienok.
Podmienky na rast: Hrach je nenáročná rastlina a vypestujete ju takmer všade, ideálne sú však kypré hlinitopiesočnaté pôdy. Vyhnite sa ťažkým ílovitým pôdam a lokalitu hrachu každoročne meňte. Vyberte miesto s dostatkom slnka a vyhýbajte sa príliš vlhkým a neprevzdušneným pôdam.
Ako na to: Aj hrach sa sadí do riadkov alebo do hniezd. Ak idete sadiť do riadkov, tak ich vykopte do hĺbky cca 3 a 6 cm, semienka saďte v rovnakej vzdielanosti a jarky majte od seba aspoň na 25 cm. V prípade, že chcete sadiť do hniezd, tak si vykopte jamky o hĺbke 6 cm a posaďte do nich 6 semienok. V oboch prípadoch miesto zasypte zeminou a jemne utlačte. Pre zlepšenie úrody nesaďte hrach naraz - vysaďte napríklad prvú polovicu záhonu a po 2-3 mesiacoch zasaďte ďalšie semená.
Starostlivosť: Pri pestovaní hrachu je dôležité pravidelne ho preberať a odoberať zrelé struky, aby sa podporil ich rast. Nezabudnite pleť burinu, sem-tam polievať – ale len s mierou. Hrach nie je potrebné hnojiť, maximálne pred výsadbou dajte do pôdy kvalitný kompost.
Zber: Ako sme už povedali, tak zber hrachu prebieha počas celej vegetačnej sezóny - podľa toho, ako zrejú jednotlivé puky. Po dopestovaní ho môžete nechať v pôde a posadiť k nemu rôznu zeleninu (cukety, paradajky či uhorky), kedže nitrifikačné baktérie v koreňoch hrachu pôsobia ako hnojivo.
Kedy: Fazule sú pomerne náchylné na chlad, preto sa sadia v máji, resp. vtedy, keď už teplota neklesá pod 10 °C. V studenej či zmrznutej pôde by sa im zle klíčilo a mohli by odumrieť.
Podmienky na rast: Fazule obľubujú teplo, preto im vyberte miesto, kde dobre svieti slnko, no zároveň nesmú byť priamo vystavené vetru, keďže by sa mohli polámať. Pôda by mal byť ľahká alebo stredne ťažká a mala by mať neutrálne pH – cca 6 až 7. Pred zasiatím nie je nutné zeminu pohnojiť.
Ako na to: Než semená zasadíte do pôdy, tak je dobré ich namočiť do vody až kým neprasknú. Takto prasknuté fazule lepšie vyklíčia, no dbajte na to, aby nevyschli, pretože by celý tento proces bol zbytočný. Semená sa sadia do riadkov s hĺbkou 4 až 6 cm a vzdialené od seba 40 cm. Medzery medzi semienkami by mali byť 5 až 8 cm. Kolíkovej fazuli nezabudnite dať oporu v podobe tyči, dlhého kola alebo drôtenej konštrukcie.
Starostlivosť: Fazuľa si vyžaduje dostatok vlahy, hnojenie nie je nutné – v období klíčenia môžete prihnojiť liadkom vápenatým.
Zber: Záleží od konkrétnej odrody. Pri kolíkových sortách je vegetačná doba dlhšia, preto sa zbierajú plody dlhšie. Kríčkové fazule majú kratšiu vegetačnú sezónu a za krátky čas dodajú množstvo úrody. V prípade, že budete siať opakovane v rozostupe 3 týždňov, tak budete fazuľu zberať celé leto.
Kedy: Cibuľu môžete sadiť skoro na jar, ale aj v apríli. Určite by ste ju nemali sadiť počas teplých letných dní, keďže sa nemusí ujať.
Podmienky na rast: Cibuľu by ste mali sadiť do vyhriatej pôdy, po všetkých mrazoch. Jej miesto rastu by ste mali každoročne meniť a približne mesiac pred zasadením do záhrady by ste cibuľu mali pestovať niekde v interiéri pri izbovej teplote (tento krok nie je nevyhnutný).
Ako na to: Existujú 2 spôsoby, akými môžete sadiť cibuľu. Prvým je sadzačka, čiže uchované cibuľky z minuloročnej úrody, a druhým je sadenie pomocou semienok. Cibuľky s veľkosťou 3 až 10 cm sa sadia do plytkých riadkov tak, aby vrcholky vytŕčali zo zeme. Sadia sa vo vzdialenosti 5 – 10 cm (v závislosti od veľkosti) a riadky by mali byť od seba cca 25 cm.
Starostlivosť: Zalievanie je potrebné hlavne, ak je suchá jar. Prihnojovať môžete, ale nie je to nutné. Samozrejmosťou je pravidelne pleť burinu.
Zber: Môžete zbierať aj mladú cibuľku, ktorá ma ešte čerstvú zelenú vňať – je to skvelá pochúťka, ktorú si môžete dať pokojne len tak s chlebíkom. Po vysušení vňate cibuľu vyberte, očistite a nechajte vysušiť.
Kedy: Jarný cesnak sa sadí vtedy, keď už skončia mrazy, čiže niekedy v marci-apríli. Jesenný cesnak by sa mal zase sadiť tesne predtým, ako mrazy začnú, takže konkrétny dátum je ťažko povedať a musíte sledovať vývoj počasia.
Podmienky na rast: Cesnak je pomerne nenáročná rastlina. Stačí mu slnečné miesto s kyprou (nie prehnane), ideálne hlinitopiesočnatou pôdou.
Ako na to: Na sadenie cesnaku si vystačíte buď s minuloročnou úrodou, alebo si sadivá musíte zakúpiť. Sadiť treba vždy podpučím dole a ideálne len veľké a nepoškodené kusy. Mali by ste sadiť do hĺbky cca 5 až 8 cm.
Starostlivosť: Podobná ako pri ostatných rastlinách – vyžaduje si kyprenie pôdy, odstraňovanie buriny a v prípade sucha polievanie. Hnojiť môžete cca 2-3x počas rastu liadkom alebo síranom draselným.
Zber: Jarný cesnak sa zbiera v auguste, keď už je dozretý. Jesenný je pripravený na zber v júni/júli. Ak budete zberať príliš neskoro, tak dôjde k uvoľneniu strúčikov a tie podľahnú chorobám či práchnievniu.
Kedy: Vysádzanie papriky by sa malo realizovať niekedy v polke mája. Môžete si vysadiť vlastné sadeničky niekedy v období februára/marca, no ak ste nestihli, tak nevadí, pretože v obchodoch si môžete pokojne zakúpiť sadenice vhodné priamo do záhrady.
Podmienky na rast: Papriky sú pomerne náročné na pôdu a teplotu. Vašou úlohou je teda zabezpečiť substráť vhodný na vysievanie s neutrálnym pH od 6 do 8.
Ako na to: Ak sadíte od semienok, tak im musíte zabezpečiť dostatočnú zálievku, teplotu aspoň nad 10 °C a kvalitnú pôdu. Semienka sa sadia plytko a zahrnú sa len kúskom zeme. Do záhonov saďte papriky vo vzdialenosti 6 až 8 cm.
Starostlivosť: Pôdu udržiavajte kyprú, bez buriny a v pravidelných intervaloch papriky do hĺbky polievajte. Hnojí sa podľa rastu – ak prestávajú papriky rásť, alebo ich listy strácajú kvalitu, tak zrejme im chýba vápnik.
Zber: Paprika má veľké plody, takže ich zrelosť môžete veľmi jednoducho posúdiť. Zber závisí od skorosti paprík, čiže sa realizuje od augusta až po september.
Paprika, to je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Pestovanie papriky nie je žiadna veda, v článku vám poradíme, ako sa o ne starať, aké odrody sú vhodné na pestovanie a ako predchádzať ochoreniam, ktoré papriky postihujú.
Čítať celý článokKedy: Rovnako ako pri paprikách, tak aj tu si ju potrebné paradajky predpestovať – zasadiť by ste mali niekedy koncom februára alebo v polke marca. Opäť si však môžete sadeničky bez problémov kúpiť a vysadiť ich v svojom záhone. Paradajka je teplomilná rastlina, preto ju treba sadiť po odznení mrazov a zimy – niekedy v polke mája.
Podmienky na rast: Vo všeobecnosti potrebujú padajky dostatok svetla, tepla, vody a živín. Svetlo je nevyhnutné pre správny rast a bohatú úrodu. Pôda by mala byť približne neutrálna – od 5,5 pH až 7 pH.
Ako na to: Paradajky by ste mali sadiť vo vzdialenosti 40 cm (kríčkové) až 60 cm (paradajky pestované s oporou – kolíky, tyče). Sadeničky zasaďte dostatočne hlboko, zeminu dobre pritlačte a čerstvo zasadenú paradajku polejte priamo ku koreňu – listy nepolejte.
Starostlivosť: Paradajky si okrem svetla vyžadujú aj pravidelnú zálievku, hnojenie nie je potrebné. Okolo paradajky môžete dať zrezanú plastovú fľašu, ktorá chráni pred vetrom, zároveň ich nezabudnite priviazať o oporu, aby sa nezlomili.
Zber: Priebeh zberu je veľmi jednoduchý – rovnako ako pri paprikách. Stačí pravidelne sledovať farbu paradajok a keď sú dostatočne červené, tak si ich môžete odtrhnúť.
Ak vás už omrzela „umelá“ a nevýrazná chuť paradajok zo supermarketov, prečo si nedopestujete vlastné? Nie je to vôbec zložité – v článku vám poradíme, kedy ich vysádzať, ako sa o ne starať a akým spôsobom a kedy zbierať úrodu.
Čítať celý článokKedy: Čas výsadby závisí od skorosti daného druhu. Veľmi skoré kapusty sa najskôr nechávajú predklíčiť v pareniskách približne v polke februára. Poloneskoré a neskoré sorty sa vysádzajú buď v polke apríla, alebo až v polke mája.
Podmienky na rast: Pôda musí byť dobre priepustná, bohatá na živiny a pri ryľovaní na jeseň by ste do zeme mali dať maštaľný hnoj spolu s kompostom.
Ako na to: "Semenáčiky" sa najskôr sadia v rozmedzí 15 cm, následne sa prerieďujú na vzdialenosť 60 až 70 cm.
Starostlivosť: Kapusta si vyžaduje dostatočnú zálievku a ideálne by ste ju mali polievať ráno i večer. Pravidene vytrhávajte burinu a môžete prihnojovať hnojom na hlúboviny.
Zber: Skorá a poloskorá kapusta sa vyberá cca 4 mesiace po výsadbe, u neskorých druhov to môže byť až polroka.
Kedy: Opäť závisí od skorosti – semienka skorého kalerábu sa vysejú už vo februári a do záhrady sa presunú približne v polovici apríla. Pri letných druhoch je to zase marec/apríl a následne máj. Niektorí dokonca sadia aj v polke augusta, ale tam už hrozí riziko mrazov na jeseň.
Podmienky na rast: Potrebuje stredne ťažké pôdy s dostatkom humusu a živín. Kaleráby nemajú v láske sucho a chlad.
Ako na to: Skoré odrody by sa mali vysádzať 25 x 25 cm, pri neskorých sú rozmery trošku širšie a je to 30 x 40 cm (vzdialenosť plodov x vzdialenosť riadkov).
Starostlivosť: Aj kaleráby si potrpia na dostatočnom prísunu vlahy, avšak príliš ich nepreliavajte. Mali by rásť rovnomerne bez prerušenia, v ich okolí plejte burinu a pravidelne okopávajte.
Zber: Dĺžka vegetácie pri skorých druhoch je 80 – 100 dní, letných 100 až 140 dní a pri neskorých je to dokonca 130 až 170 dní. Väčšinou sa kaleráby zbierajú bez listov, pri skorých úrodách môžete zbierať aj listy, ale rýchlo ich dajte do chladu, aby nezvädli.
Kedy: Závisí od druhu, keďže sú až tri – ružičkový, kučeravý a listový, no vo všeobecnosti sa kel sadí koncom mája alebo začiatkom júna pri neskorých odrodách.
Podmienky na rast: Kel má rád stredne ťažké pôdy, ktoré dobre udržujú vlhkosť. Nemajú výsoké nároky na teplo a zvládnu rásť aj pri nižších teplotách.
Ako na to: Nižšie druhy sa sadia do riadkov vo vzdialenosti 40 až 60 cm, vyššie sa majú sadiť vo v zdialenosť 70 až 80 cm. Vzdialenosť riadkov je taktiež determinovaná veľkosťou kelu. Takže hovoríme o vzdialenosti 40 až 70 cm. Seje sa do prvej trate šalátu, strukovín alebo mrkiev.
Starostlivosť: Nevyžadujú si žiadnu špeciálnu starostlivosť – pravidelné polievanie, okopávanie a v prípade potreby môžete prihnojiť. K vyšším druhom môžete nahrnúť zem alebo ich priviazať o oporu, aby ich nevyvrátil vietor.
Zber: Ružičkový kel sa zbiera, keď ružičky sú veľké cca 1,5 cm, listy kučeravého alebo listového kelu sa zbierajú tesne po prvých mrazoch, ale len toľko, koľko aj zjete, pretože potom sú horké.
Kedy: Začína sa sadiť od mája, keď už je teplejšie.
Podmienky na rast: Kôpor je veľmi nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať ako na záhonoch, tak i v kvetináčoch, ale je nutné počítať s tým, že dorastie až do výšky 1 metra a mala by byť umiestnená na slnku. Pôda by mala byť dobre priepustná a nie ťažká.
Ako na to: Kôpor sa sadí do riadkov vzdialených cca 20 až 30 cm, pričom semienka sa sadia nahusto do hniezd. Sadí sa len plytko cca 1-2 cm pod povrch zeme, s rozostupmi 10 cm. Do hniezda ide 3 až 5 semien.
Starostlivosť: Niektoré odrody si vyžadujú podperu, aby sa nezlomili, inak nie je potrebné hnojenie a ani pravidelné polievanie.
Zber: Zber je možný už po 6 týždňoch od vysadenia, resp. od začiatku kvitnutia.
Kedy: Záleží od konkrétneho druhu. Šaláty, ktorým prekáža teplo, sa sadia koncom leta do pareniska a zbierajú sa na jar. Väčšina šalátov (rímsky, ľadový či hlávkový) sa začína vysádzať už začiatkom februára a následne sa presúva do záhonov.
Podmienky na rast: Existuje viacero druhov šalátov, no vo všeobecnosti majú radi chladnejšie prostredie a pôdu, ktorá dobre drží vlahu. Miesto výsadby každoročne meňte a v prípade vysokých horúčav odporúčame zasadiť na mierne tienisté miesto.
Ako na to: Môžete si ich predsadiť v pareniskách alebo priamo do záhonov do riadkov, jednotlivé sadenice sú vzdialené od seba 15 až 30 cm.
Starostlivosť: Pred zasadením pôdu určite nehnojte a polievajte len občas pri skutočne vysokých teplotách.
Zber: Listové šaláty sa zbierajú už po 7 týždňoch, u hlávkových, rímskych alebo ľadových je to 10 až 12 týždňov.
Kedy: Ak ju chcete pestovať vo vykurovaných interiéroch, tak ju pokojne môžete sadiť v mesiacoch november až január. V skleníkoch a pareniskách by sa mala vysádzať od februára do apríla s tým, že ju potom presuniete riadne do záhonov.
Podmienky na rast: Na optimálny rast potrebujú ľahké až stredne ťažké pôdy s pH 5,6 až 7. Pôdu pred sadením nehnojte, maximálne do nej dajte kompost.
Ako na to: Ak sejete priamo do záhonov, tak saďte do riadkov vzdialených od seba na 15 až 20 centimetrov. Sadí sa plytko – len 1 cm pod povrch. Mnohí preferujú sadenie v týždňových intervaloch – vďaka tomu ju môžete zbierať postupne.
Starostlivosť: Reďkovky si vyžadujú relatívne bohatú zálievku, takže by ste ich mali polievať ráno i večer.
Zber: Vegetačné obdobie reďkoviek je veľmi krátke – len niečo od 40 až 60 dní a zbiera sa postupne aj niekoľko týždňov (podľa toho, v akých intervaloch ste vysádzali).
Kedy: Môžete ich teoreticky sadiť už po odznení prvých mrazov, no pokojne môžete počkať až do polovice mája.
Podmienky na rast: Uhorky sú teplomilné rastliny, preto by ste ich mali vysadiť na stanovisko, kde dobre svieti slnko. Potrebujú dostatok živín, takže by zemina mala byť dobre pohnojená. Ideálne je, ak sú na mieste, kde nefúka silný vietor.
Ako na to: Uhorky sa sadia priamo do zeme na záhon, ale môžete si ich pokojne vypestovať v interiéroch a sadeničky premiestniť do záhrady.
Starostlivosť: Aj keď sú uhorky relatívne nenáročné, tak si vyžadujú pravidelnú zálievku a tiež oporu, na ktorú ich budete priväzovať. V okolí uhoriek neokopávajte, keďže majú plytké korene.
Zber: Zber sa vykonáva pravidelne podľa toho, ako uhorky dozrievajú – tým sa podporuje aj rast nových plodov.
Ak sa chcete pustiť do pestovania vlastných uhoriek, poradíme vám, ako rozlišovať medzi jednotlivými odrodami, ako sa o ne starať a pred akými hrozbami ich chrániť.
Čítať celý článok
K písaniu článkov som sa dostal už na gymnáziu a za tých pár rôčkov sa z toho vyvinulo skvelé hobby a mám v pláne ho naplno rozvíjať aj naďalej. Na...
Zelená detská izba – hodí sa pre chlapcov i dievčatá
Zelená detská izba je vhodnou voľbou, či už vyberáte zariadenie pre dievča, alebo chlapca. Zelená je optimistická farba, ktorá upokojuje. Pozrite sa, ako dobre v detskej izbe vyzerá.
Dekorácie zo šišiek potešia deti i dospelých
Dekorácie zo šišiek sú obľúbené počas jesene i na Vianoce. Ozdoby vnesú trochu prírody do interiéru i exteriéru.
Detská izba v podkroví – vytvorte dieťaťu vhodný priestor na všetky aktivity
Túžili ste aj vy ako dieťa po izbe v podkroví? Ak máte šancu svojmu dieťaťu zariadiť izbu v podkroví, neváhajte. Inšpirujte sa v našej galérii.
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniuV článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku?Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň?Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
04/06/2020 21:38Zdravím, vopred ďakujem za dobré rady ????????