Topinambury sú u nás ešte málo pestovanou rastlinou, no postupne získavajú na popularite. Pestujú sa extrémne jednoducho a zbierať sa dajú od jesene až do jari. Populárne sú aj vďaka svojmu nízkemu glykemickému indexu, čo ocenia nielen diabetici, ale aj ľudia snažiaci sa o redukciu hmotnosti. Topinambury neobsahujú škrob, no zato sú bohaté na minerály a stopové prvky, preto by mali byť súčasťou našich jedálničkov.
V tomto článku si povieme nielen o to, ako topinambury pestovať, zbierať a skladovať, ale aj o tom, ako ich následne využiť v kuchyni.
Topinambur, známy aj ako slnečnica hľuznatá či jeruzalemský artičok, je hľuznatá rastlina z čeľade astrovité, ktorá dokáže dorásť do výšky 1 až 2,5 m. Vzhľadom so svojimi striedavými listami a žltými kvetmi pripomína slnečnicu, preto aj názov slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus). Topinambur pochádza zo Severnej Ameriky a je pomenovaný podľa domorodého kmeňa Topinamba. Odtiaľ sa v 17. storočí prostredníctvom prvých usadlíkov rozšíril aj k nám do Európy, kde sa stal obľúbený vďaka svojej sladkastej chuti aj blahodarným účinkom na ľudské zdravie.
Topinambur je nenáročný na pestovanie a dokonca ide o invazívnu rastlinu, ktorá sa dokáže samovoľne šíriť. Zaujímavosťou je, že kvôli tejto kvalite bol na Slovensku topinambur v minulosti zakázaný. Zmenilo sa to až v roku 2014, odkedy je možné túto rastlinu pestovať aj dovážať. Pestovanie topinamburov je teda pomerne jednoduché, prispôsobí sa akejkoľvek pôde, nevadí mu sucho ani vlaha. Ide o trvalku, jeho hľuzy v pôde v zime nezamrznú a sú odolné aj voči nízkym teplotám pod nulou. Na 1 m2 sa dá dopestovať aj 5 – 6 kg topinamburov, ktoré bývajú bielej, žltej, červenej až dokonca purpurovej farby. Známe sú aj svojou sladkou chuťou, no dužinou nepripomínajú bataty, ale skôr zázvor.
Výhodou topinamburov je ich nenáročnosť na pestovanie, vďaka čomu sú vhodnou plodinou aj pre začínajúcich pestovateľov. Nezáleží pritom, či žijete na východe, západe, severe alebo juhu – táto rastlina sa okolitým podmienkam prispôsobí. Stačí jej vyhradiť dostatočné miesto na rast, ktoré sa odporúča ohradiť, aby sa rastlina nešírila ďalej.
Topinambury možno vysádzať už 2 – 3 týždne po odznení posledných jarných mrazov, keď sa zem oteplí, no ideálne by sa mala teplota pôdy pohybovať okolo 10 °C. Čo sa týka množstva, odporúča sa vysadiť 5 – 10 rastlín na jedného člena domácnosti. Pri 4-člennej domácnosti teda možno vysadiť 20 – 40 rastlín. Hľuzy sa sadia podobne ako zemiaky. Ideálne je sadiť v 30 – 40 cm odstupoch do 10 – 15 cm hĺbky. Rastliny sa je možné vysádzať do črepníkov a nádob, avšak musia byť dostatočne veľké, pretože rýchlo vyrastú a budú potrebovať viac priestoru. Topinambury vysadené v nádobách neporastú do takej výšky ako voľne sadené topinambury, s čím treba počítsť. Ak si nie ste istí, či chcete topinambury v záhrade ponechať aj o rok, je bezpečnejšie vysadiť ich do nádob, resp. priestor na rast ohraničiť pletivom alebo plotom.
Ako už bolo spomínané, topinambur je nenáročný a poradí si v prakticky akýchkoľvek podmienkach. Ak sa však bavíme o ideálnom stanovišti, podobne ako slnečnici mu vyhovujú slnkom zaliate miesta, kde bude mať dostatok tepla. Ak sa nasadia husto pri sebe, môžu iným rastlinám spôsobovať tieň (dorastajú do výšky 1 – 2,5 m), no zároveň aj závetrie. V domácich podmienkach je preto vhodným miestom napríklad okolie plota, pozdĺž pozemku alebo ako predel jednotlivých častí záhrady. Dajte si však pozor, by sa táto ľahko šíriaca rastlina nedostala za hranice vášho pozemku, k susedom.
Topinambur sa prispôsobí aj kvalite pôdy, no výbornou voľbou sú hlinito-piesočnaté pôdy a dobre priepustné pôdy, vďaka ktorým si uľahčíte aj zber. Hľuzy a celá rastlina sú v pôde dobre zakorenené, preto sa budú jednoduchšie vyberať z ľahkej pôdy než z ťažkej ílovitej. Ideálne pH pôdy je mierne zásadité a malo by sa pohybovať od 5,8 – 6,2.
Zálievka je dôležitá hlavne v čase sadenia, keď hľuzy na to, aby začali klíčiť, potrebujú dostatok vlahy. Už vyklíčené rastliny si na bohatú zálievku nepotrpia. Vyhovuje im pravidelná závlaha, o bez problémov zvládnu aj dlhšie obdobie sucha. Vlahu môžete zvýšiť aj v júli a v auguste, ak sa teploty vyšplhajú nad 30 °C, keď všetky rastliny potrebujú viac závlahy.
Vo výživnej pôde by topinambury nemali potrebovať hnojivo navyše, dôležité je, aby mali dostatok živín na jar, keď začínajú rásť. Pôdu môžete pohnojiť ešte pred sadením a použiť môžete buď kompost, alebo viacúčelové hnojivo pre rôzne druhy rastlín. Hnojivo stačí použiť na jar, keď rastlina rastie a potrebuje čerpať viacero živín.
Ďalšou z výhod topinamburov je, že nepriťahujú veľkú pozornosť škodcov. Nie je preto potrebné pripravovať postreky a špeciálne prípravky. Zriedka môžu rastlinu napadnúť vošky, ktorých je jednoduché zbaviť sa prípravkom proti voškám, príp. odstrániť napadnuté listy a zvyšok rastliny umyť handričkou či záhradnou hadicou. To isté platí aj pre rôzne ochorenia, ktoré sa našťastie topinamburom vyhýbajú.
Vošky sú malé a nevinne vyzerajúce živočíchy, ktoré svojimi rozmermi len zriedka presiahnu viac ako pol centimetra. V skutočnosti však hovoríme o jednom z najrozšírenejších hmyzov, ktorý parazituje na úžitkových, ale i okrasných rastlinách a sú postrachom pre všetkých záhradkárov. Obvykle sa...
Čítať celý článokZber topinamburov sa líši od zberu bežných plodín, a to v tom, že je najlepšie zbierať ich priebežne, nie všetky naraz. Vďaka tomu budete mať čerstvé topinambury k dispozícii od konca leta až do skorej jari. Topinambury sa totiž dajú zbierať aj v zime, keďže hľuzy sú odolné a zvládnu teplotu až do -30 °C. Hľuzy sú pripravené na zber približne 130 dní od vysadenia, čo spoznáte podľa toho, že nadzemná časť rastliny začne hnednúť. Keďže sú usadené pevne v zemi, osvedčeným nástrojom na zber sa stali rýľovacie vidly. Nimi je vhodné uvoľniť pôdu v okolí rastliny približne v 0,5 m okruhu. Dajte si pozor, aby ste pri zbere topinambury neprepichli a nepoškodili, keďže to by malo vplyv na ich skladovanie.
Zber môže byť náročnou úlohou, keďže hľuzy sú v zemi pevne zakorenené. Ich zber bude preto vyžadovať prax. Na to, aby šiel zber čo najjednoduchšie, je potrebné vybrať si deň, keď je sucho a pôda sa rýľuje ľahko. V zime budú zber komplikovať mrazy, pričom je potrebné počkať si so zberom na čas, keď nebude pôda zmrznutá. Pri zbere vás môže lákať vykopať väčšie množstvo do zásoby, no takýto krok sa neodporúča, keďže dlhodobé skladovanie tapinamburov je nesmierne náročné. Po vykopaní hľúz ich hneď uložte na chladné miesto a dobre uskladnite. Nadzemnú časť topinamburov možno použiť na skrmovanie pre zvieratá, no ak stonky zdrevnateli, možno ich spáliť alebo nasekať a vložiť do biologického odpadu.
Na rozdiel od bežných zemiakov, ktoré možno vo vyhovujúcich podmienkach skladovať niekoľko mesiacov, vám topinambury tak dlho nevydržia. Dôvodom je ich tenká šupka, cez ktorú topinabur rýchlo vysychá. Čerstvo vykopaný topinambur vám tak vydrží približne 10 – 14 dní. Topinambury sa krátkodobo skladujú v chladničke, pričom najvhodnejšie je uložiť ich do uzatvárateľnej nádobky alebo mikroténového vrecúška, aby bola strata vlhkosti minimálna. Nesmú sa skladovať pri izbovej teplote, pretože sú náchylné na pleseň. Ďalším vítaným spôsobom skladovania je v pivnici s čo najvyššou vlhkosťou, najlepšie 85 – 95 %, vďaka ktorej si topinambur svoju vlhkosť zachová. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, pričom v takýchto podmienkach môžu byť uskladnené po dobu 2 – 5 mesiacov.
Zimovanie topinamburov nie je potrebné – sú odolné aj voči silným mrazom. Hľuzy, ktoré v zime v zemi ostanú, zvládnu teploty až do -30 °C. Ich zber je možný v zime aj skoro na jar, kedy je zber jednoduchší. Zimný mráz poruší koreňovú sústavu, ktorá už nebude držať tak pevne, ako na jeseň, preto sa na jar jednoduchšie dostanete k hľuzám. Ak hľuzy na jar nevykopete, začnú klíčiť a vyrastú vám nové rastliny.
Topinambury sa rozmnožujú rýchlo a ľahko. Ak si chcete rastlinu zadovážiť, môžete vysadiť hľuzu, ktorá vám od jari pekne vyrastie, alebo si rastlinu vykopať od známeho, ktorý topinambury pestuje. Pestovatelia topinamburov sa zväčša radi podelia, keďže rastliny sa rýchlo šíria a môžu nekontrolovateľne zabrať veľkú plochu.
Topinambury možno využiť mnohorakými spôsobmi – v kuchyni vedia nahradiť zemiaky, karfiol a ďalšiu zeleninu a prílohy. Topinambury možno variť, piecť, naparovať, smažiť, dusiť, jesť surové aj zavárať. Topinambur možno pridať do takmer každého receptu, najmä ako zdravšiu náhradu zemiakov. Vynikajúce sú v zeleninových a krémových polievkach na rôzne spôsoby, možno z nich upiecť placky, fašírky, pripraviť šaláty, krémy, omáčky, nátierky a keďže majú sladkú chuť, možno ich použiť aj v koláčoch, muffinoch i lievancoch.
Používajú sa na prípravu topinamburovej kaše, pričom postup je podobný ako pri zemiakoch. Ak sa vám topinambury ťažko šúpu, možno ich uvariť vcelku a ošúpať po uvarení. Varia sa kratšie, do 10 minút, a po zmäknutí stačí zliať, pridať smotanu, maslo, soľ, korenie a topinambury rozpučiť. Topinambury možno opiecť ako zemiaky alebo ugrilovať ako zeleninu. Stačí ich nakrájať na rovnomerné kúsky a na oleji na miernom ohni pomaly opekať s pridaním soli a korenín podľa chuti. Rovnako dobre chutia upečené v rúre, kde ich stačí pokvapkať olejom, okoreniť, pripadne posypať parmezánom a zapiecť na vyššej teplote (230 °C) na krátku dobu, asi 10 minút alebo do zlatohneda.
Často kladenou otázkou býva, ako čistiť topinambury. Svojím tvarom a rôznymi záhybmi pripomínajú zázvor, no ich šupka je omnoho tenšia. Aj čistenie preto bude jednoduchšie, až na všetky záhyby topinamburov, ktorým sa treba osobitne venovať. Jednou z možností je využiť škrabku na zemiaky, ktorá je však prednastavená na hrubšiu šupku zemiakov, preto by ste z topinamburov zbytočne veľa zrezali. Lepšou alternatívou je už obyčajný kuchynský nôž, ktorým stačí kôru jemne ošupovať.
Vhodnou voľbou je aj ostrejšia kefa, ktorou sa zbavíte nielen blata a nečistôt, ale aj samotnej šupky. Najťažšie je vyčistiť vnútro záhybov, kde sa môžu nečistoty zachytávať. Ak si už neviete poradiť, topinambur jednoducho rozlomte alebo rozrežte v mieste záhybu, do ktorého sa potom dostanete oveľa jednoduchšie. Náročné čistenie šupy je mnohokrát dôvod, prečo sa niektorí rozhodnú šupku na topinambure ponechať, čo je úplne v poriadku, keďže hľuzy možno konzumovať aj so šupou. Ak sa však rozhodnete ju očistiť, ošúpané hľuzy vložte do misky s vodou – inak by na vzduchu začali tmavnúť.
Keďže topinambury dlho čerstvé nevydržia, jednou z možností, ako ich dlhšie využiť, je sušenie. Na sušenie sú vhodnejšie väčšie topinambury, pretože po vysušení zmenšia svoj tvar asi o 50 %, keďže topinambury sú z prevažnej časti (80 %) tvorené vodou. Na sušenie si preto vyberte väčšie kúsky, ktoré môžete, no nemusíte ošúpať. Topinambury následne nakrájajte na tenké plátky a poukladajte buď do sušičky, alebo na plech. Ak sa rozhodnete pre sušenie v sušičke, nasledujte inštrukcie vášho konkrétneho modelu. Ak budete sušiť v rúre, plech najprv vyložte papierom na pečenie. Môžete ich sušiť na nižšom stupni (150 – 160 °C) približne hodinu. Topinambury neustále kontrolujte, aby sa náhodou nepripálili.
Z topinamburov možno podobným spôsobom upiecť čipsy. Topinambury si nakrájajte na tenké plátky, pokvapkajte olivovým olejom, osoľte, okoreňte čiernym korením, prípadne použite bylinky podľa chuti. Vhodné je použiť hrubozrnnú soľ kvôli textúre. Rúru nechajte predhriať na 180 °C a plech vyložte papierom na pečenie, na ktorý topinambury poukladáte. Budú sa piecť len krátko, 10 – 15 minút, pričom je dôležité ich neustále kontrolovať, aby sa nespálili. Okrem hľúz je ale možné sušiť aj kvety topinambura, z ktorých sa dá pripraviť čaj. Kvety stačí nazbierať a usušiť v sušičke alebo v rúre na nízkom stupni. Účinky čaju sú podobné ako účinky hľúz a takto si topinambur budete môcť dopriať po celú zimu v podobe čaju.
Topinambury sa s obľubou pestujú a konzumujú nielen kvôli svojej chuti, ale aj blahodarným účinkom na ľudské zdravie. Predstavme si niekoľko z nich:
Vysoká hladina inulínu na jednej strane pomáha udržiavať probiotickú kultúru v črevách, na druhej strane môže u niektorých ľudí spôsobovať aj mierne ťažkosti. Zvýšené množstvo inulínu môže viesť k nafukovaniu, plynatosti, bolesti brucha až miernej hnačke, preto treba jesť topinambury s mierou, hlavne prvý raz. S menším množstvom si overte, či vám tieto ťažkosti nespôsobuje. Tento nežiaduci efekt je výraznejší u ľudí s intoleranciou na fruktózu.
Moje záľuby sa vždy točili okolo kreatívnych činností a jazyka. Bavilo ma kresliť, maľovať, písať a učiť sa cudzie jazyky. Aj to ma doviedlo k...
Moderné drevodekor kuchyne – dajte šancu aktuálnym trendom
Plánujete zariaďovať kuchyňu a páčia sa vám moderné kuchyne so vzorom dreva? Potom začnite uvažovať nad drevodekorovou kuchynskou linkou.
Zelená detská izba – hodí sa pre chlapcov i dievčatá
Zelená detská izba je vhodnou voľbou, či už vyberáte zariadenie pre dievča, alebo chlapca. Zelená je optimistická farba, ktorá upokojuje. Pozrite sa, ako dobre v detskej izbe vyzerá.
Vyrezávané Halloween tekvice
Viete, kedy je Halloween? Už o pár týždňov! A máte už premyslený motív, ktorý tento rok vyrežete na tekvicu? Ak nie, potom sa nemusíte stresovať – pripravili sme pre vás to najlepšie z...
Využitie opadaného lístia zo záhrady. Vyhnite sa páleniuV článku sa pozrieme na viaceré spôsoby využitia opadaných listov zo stromov v úžitkových aj okrasných záhradách. Čítajte ďalej a dozviete sa všetko podstatné.
Posledné kosenie trávnika pred zimou. Na akú výšku?Mnohí z nás riešia dilemu "kedy naposledy pokosiť pred zimou?". V našom článku vám preto poradíme ako trávnik správne pripraviť na fázu zimného oddychu.
Gaura – pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie. Strihať na jar či jeseň?Gaura očarí svojou krásou snáď každého. Preto patrí k populárnym trvalkám, ktoré sú navyše veľmi nenáročné na starostlivosť. Dnes si o jej pestovaní a strihaní povieme viac.
10/11/2024 09:25Dobrý deň,moje topinambury mi ešte nekvitli, mám ich zasadené v rohu záhrady, blízko sú tuje. Nie sú jedovaté? Zatial sme ich nejedli,bojíme sa. Ďakujem