Mesačné alebo aj alpské (alpínske) jahody, majú ako z názvu vyplýva, svoj pôvod v Alpách a divých alpských jahodách. Sú menšie, drobné, ale chutia ako pravé lesné jahody. Môžu byť červené, ale aj žlté. Patria do skupiny remontantných jahôd, čo znamená, že sú plodiace počas celého roka. Po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a je tomu tak až do prvých mrazov.
Mesačné jahody sú ideálne na výsadbu na okraj chodníkov do záhrad, pestujú sa v nádobách, ale takisto na balkónoch, terasách či v závesných košoch.. Tam sú nielen ako vynikajúca pochúťka, ale aj ako dekorácia. Patria k druhu jahoda obyčajná (Fragaria vesca) a sú to stáleplodiace jahody. Ich charakteristickou vlastnosťou je, že netvoria odnože a môžeme ich množiť generatívne semenami, pričom semenáče si ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny.
Mesačné jahody sú výhodné najmä pre ľudí, ktorí nechcú pestovať jahody vo veľkom, ale najmä pre vlastnú spotrebu.
Rastliny majú trojlisté mierne zúbkované zelené listy. Kvety mesačných jahôd sú malé biele so žltým stredom. Plody sú samozrejme jahody, ktoré sú malé. Podľa odrody môžu mať dokonca nielen červené, ale aj krémové plody. Meno jahody pochádza z latinského slova fraga (jahoda) a to je odvodené od fragrans, čo znamená vôňu. Práve alpské jahody sa vyznačujú silnou jahodovou vôňou.
Pestovanie jahody mesačnej nie je náročné. Ako prvé je pri pestovaní a výsadbe mesačných jahôd dôležité stanoviť si výsadbu ich semien. Ak chceme jahody mať už v lete, tak je potrebné zasiať semená už vo februári. Tento variant môžeme zvoliť len vtedy, ak máme možnosť vysiate semená dať pod UV lampu alebo do skleníka. Ak takáto možnosť nie je, tak musíme s výsadbou počkať až do polky marca. Semená môžu byť vysadené aj hneď potom ako sa získajú z dozretých plodov.
Pôda so sadenicami musí obsahovať tri diely piesku a časť záhradnej zeminy. Ideálne použijeme kvalitnú kompostovú zeminu, ktorá je týmto pieskom odľahčená. Dajú sa použiť aj hotové substráty.
Semená vysievame do plytkých debničiek alebo keramické misky s otvorom na dne. Do výsevnej nádoby dáme najskôr vrstvu štrku alebo kremzitu, na ňu výsevný substrát a centimetrovú vrstvu agroperlitu. Všetko dobre zavlažíme. Na toto nasypeme semiačka jahôd. A zakryjeme savým papierom. Takto pripravené semienka sa zalievajú len zahmlievaním a čakáme kým nezačnú klíčiť. Ak vyklíčia, tak ich pomaly odkrývame. Klíčiť musia pri teplote 18-20 stupňov Celzia.
Po 3 – 4 týždňoch majú rastliny malé lístky. Vtedy môžeme začať rastlinku presádzať do kvetináčov. Treba si dať pozor, aby neprišlo k porušeniu koreňového obalu. Sadeničky sú dopestované po 9 až 12 týždňoch. Polievanie mesačných jahôd musí byť robené s mierou, aby sme ich nepreliali a nezhnili.
Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg vitamínu C a sú na tom podobne ako citróny?
Alternatívou k výsadbe je použitie rašelinových tabliet. Semená sa môžu vložiť priamo do napučaných tabliet v plytkej nádobe. Nepotrebujeme tak ďalšie črepníky ani substrát. Po dopestovaní vysadíme aj s tabletou na určené miesto.
Jahody stárnu, preto je dobré ich omladzovať oddelením. Takto docielite úplnú obnovu porastu. Semená získavame zo špecializovaných obchodov alebo priamo z plodov. Cena jahôd v semienkach sa pohybuje okolo troch eur za balíček semienok. Iným variantom je semená získať priamo z plodov. Celé jahôdky necháme uschnúť potom z plodu vydrvíme semená.
Jahody ako také sú veľmi zdravým ovocím. Sú nielen krásne a voňavé, ale aj dekorujú záhrady či balkóny. Pri dodržaní pár zásad nie je o ne ani veľká starostlivosť. Milujú ich aj deti a vysadiť ich môžete napríklad aj do detského domčeka v záhrade.
Jahody si môžete vypestovať i na balkóne. Základ je dopriať im dostatok slnečného žiarenia a vlahy, potom sa vám oplatia hojnou úrodou. Domáce jahody skrášlia balkón a navyše i potešia vaše bruško.
Čítať celý článok
Viete, ako pestovať jahody? Môžete si ich pokojne vysadiť v záhrade, do kvetináča alebo aj do paliet. Vysvetlíme vám všetko, čo o pestovaní jahôd potrebujete vedieť – kedy sadiť, ako často polievať, hnojiť a ako sa o ne starať.
Čítať celý článok
